Máte už jesenné topánky?

  V USA je priemerná spotreba obuvi na osobu za rok asi šesť a pol páru, u nás sa spotreba pohybuje okolo dvoch párov! Nuž, kto by nechcel mať stále nové, pohodlné a pekné topánky? Naše možnosti sú však limitované stavom peňaženky. Obuť na začiatku sezóny kompletne celú rodinu nie je žiaden špás, najmä ak uvážime, že každý by mal mať aspoň dva páry topánok. Nielen módne časopisy, ale aj ortópedovia radia, že do kvalitných topánok sa oplatí investovať a ich výberu by sme mali venovať náležitú pozornosť. Skôr než obuv začnete skúšať, nechajte si odborne zmerať dĺžku nôh. Dôležité je potom topánku vyskúšať v stoji priamo na chodidle. Topánky musia zodpovedať vašim fyziologickým predpokladom. Najmä dámske chodidlá mávajú rozličné tvary, preto je potrebné venovať výberu topánok viac času. Pozor na rozdielnosť chodidiel u jedného človeka, skúšajte preto obe topánky. Vyberajte obuv o pol centimetra väčšiu, než je vaša veľkosť, voľný pohyb prstov v topánke predíde ich možnej deformácii. Rozlišujte obuv podľa spôsobu použitia a nehanbite sa výber konzultovať s personálom predajne. Opatrnosť je na mieste najmä pri nákupe obuvi z ázijských krajín, na rôznych trhoviskách. Nedávno sa na ňu totiž zamerali inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie. Kontrolu vykonali v 208 prevádzkarňach, pričom až v 204 zistili nedostatky. Je to až
98,1 %  z kontrolovaného počtu!

Viete, že?
l hmotnosť obuvi sa pri chôdzi zvyšuje dvakrát, pri behu šesťkrát
l u štíhlych ľudí sa noha behom dňa predlžuje, u silných rozširuje
l noha sa počas dňa mení o 10 %, čiže o jedno veľkostné číslo
l u dievčat noha rastie do 14 rokov, u chlapcov do 16 rokov
l priemerný človek urobí za deň asi 10 000 krokov a počas svojho života prejde vzdialenosť, akoby obišiel štyriapolkrát zemeguľu
l každé chodidlo je za deň vystavené tlaku okolo 500 ton
l dvaja ľudia nikdy nemajú rovnaké chodidlá, ani obe chodidlá jedného človeka nie sú totožné. Odtlačky chodidiel zostávajú po celý život rovnaké.

Urobte si test stálofarebnosti

Schopnosť odolávať prenikaniu vody do vnútorných častí topánok má vplyv nielen na komfort nohy, ale aj na naše zdravie. Aj keď žiadna obuv nemôže byť trvalo nepriepustná, existujú určité hranice, pod ktoré by nemala klesnúť. Pre výrobcu by to nemal byť až taký problém, ak používa kvalitné materiály a odskúšanú technológiu na dosiahnutie kvalitného spoja medzi zvrškom a podošvou. Stálofarebnosť vnútorných dielcov obuvi je nedostatok, s ktorým sa naši spotrebitelia, žiaľ, bežne stretávajú. A je úplne jedno, aký materiál výrobca použil. Zafarbené ponožky, pančuchy či nohy len po niekoľkých hodinách nosenia obuvi vám dokážu riadne pokaziť náladu. Je to dôvod na reklamáciu? Určite áno! Skúsenosti však dokazujú, že väčšina predávajúcich tento dôvod neuznáva. Tvrdia, že to sa vám len viac potia nohy, a preto farba púšťa. Spotrebiteľ odchádza z predajne nespokojný, ale s vysvetlením predavačov sa zmieri. Test stálofarebnosti sa však robí za sucha aj za mokra pri použití destilovanej vody. Ak predávajúci neupozorní kupujúceho, že obuv
zvnútra farbí, môžeme sa o tom presvedčiť sami, najmä ak je vnútro farebné. Stačí nám na to papierová vreckovka, ktorou niekoľkokrát prejdeme po farebnej podšívke, stielke či pätičke obuvi. Ak farba ostane na vreckovke, vieme, čo by nás pri nosení takýchto topánok čakalo.

Desať rád, ako obúvať svoje ratolesti

1. Pri nákupe obuvi vždy žiadajte kvalifikované primeranie veľkosti nôh dieťaťa. Obuv musí dobre „padnúť“ ako do dĺžky, tak do šírky. Personál by vám mal poradiť, pre akú šírku a dĺžku je ponúkaný vzor vhodný.
2. Zakaždým skontrolujte vzdialenosť medzi najvzdialenejším bodom oblúku päty a koncom najdlhšieho prstu. Obuv musí byť vpredu pred prstami o 10 až 15 mm dlhšia než noha. Polovica tohto priestoru slúži ako rezerva na pohyb prstov pri chôdzi, polovica na rast.
3. Šírka obuvi musí zodpovedať obvodu nohy v mieste prstových kĺbov. Príliš široká topánka nohu nedostatočne fixuje, noha v nej pri chôdzi kĺže dopredu a poškodzuje prsty tlakom na obuv. Úzka topánka zas obmedzuje krvný obeh a deformuje prednú časť nohy.
4. Obuv dieťaťa nezabudnite preskúšať obutím. Rozmery nôh meriame postojačky a neodporúča sa skúšať topánky bez predchádzajúceho premerania nohy. Je vhodné, aby dieťa skúšalo celý pár obuvi a aby sa v nej prešlo po predajni.
5. Vyberajte prírodné materiály. Useň a textil sú mäkké, priedušné, absorbujú vlhkosť a prispôsobia sa anatomickému tvaru nohy.
6. Platí, že čím ľahšie topánky, tým lepšie. V tých najmenších veľkostných skupinách kupujte obuv výhradne členkovú. Lepšie sú šnurovacie topánky, prípadne topánky uzavreté remienkom na sponu alebo suchý zips.
7. Detské nohy sa pomerne veľa potia, pričom najväčším zdrojom vhlkosti je plôška nohy. Preto musí byť každá obuv vo vnútornej nášľapnej časti vybavená stielkou alebo vkladacou vložkou zo savého materiálu. Platí to obzvlášť pre topánky uzavretého strihu. 
8. V mieste, kde sa noha pri chôdzi ohýba, teda v oblasti prstových kĺbov, musí byť obuv čo najohybnejšia. Tuhá a nepoddajná topánka zvyšuje únavu a narušuje pohodlie chôdze, ako aj zdravý vývoj nôh.
9. Vnútorny dielec v pätovej časti obuvi by mal byť dostatočne pevný, vysoký a dlhý. Noha musí byť dokonale fixovaná a nesmie dochádzať k nežiaducim bočným pohybom pätovej časti nohy!
10. Podpätky musia byť čo najnižšie s veľkou plochou pre udržanie stability dieťaťa. Deťom rozhodne nekupujte obuv s vysokými štíhlymi podpätkami.

Ako sa starať o obuv

Najprv obuv zbavíme hrubých nečistôt. Väčšinou používame vlhkú handričku na povrch obuvi, na znečistenú podošvu kefku a vodu so saponátom. Usňovú podošvu nenamáčame, iba pretrieme vlhkou handričkou a použijeme špeciálny prípravok na čistenie koženej podošvy. Potom je nutné obuv naimpregnovať prostriedkami, ktoré ju chránia  proti vlhkosti a znečisteniu. Impregnujeme každý povrch obuvi, okrem lakovanej usne. Starostlivosť o obuv je nutné prispôsobiť povrchovému materiálu.
Hladké usne. Useň nie je vodunepriepustný materiál, ale jej vodoodolnosť môžete zvýšiť pomocou špeciálnych krémov - impregnátorov.  Usňová obuv však nie je vhodná do daždivého počasia. Premáčanú koženú obuv sušte postupne, bez tepelného zdroja, je dobré vypchať ju novinovým papierom a po uschnutí napustiť a zvláčniť vhodným krémom.
Leštená useň je veľmi akostná hladká useň, vyleštená do vysokého lesku. Vzhľad je veľmi vytieňovaný. Ošetruje sa rovnakým spôsobom ako obuv z hladkej usne.
Lakovaná useň má celkom hladký a vysoko lesklý povrch. Nečistôt sa zbavuje tiež pomocou vlhkej handričky, impregnácia by však mohla tento povrch porušiť. Použijeme pri nej špeciálny krém na lakovanú useň a flanelovú handričku.
Nubuk je useň brúsená na líci. Povrch na dotyk pôsobí zamatovo ako broskyňa.
Velúr, ľudovo nazývaný semiš, je brúsený na rube, vlas zostáva na povrchu. Nubukový i velúrový povrch sa ošetruje rovnako. Na impregnáciu použijeme vodoodolný sprej. Velúrovú a nubukovú obuv ošetrujeme vykefovaním, najlepšie špeciálnymi gumovými kefkami. Pri väčšom opotrebovaní použijeme farebné alebo bezfarebné spreje alebo čistiace kocky.
Textilnú obuv ošetrujeme iba za sucha, vykefovaním, či čistiacimi a farbiacimi sprejmi na textil. Nikdy ju neperieme! Na ošetrovanie používame penový sprej, ktorý čistí do hĺbky a oživuje farby.