MasterIndex: Slováci sú s investíciami opatrní

 

Bratislava, 10. januára 2011 – Výskumné spotrebiteľské šetrenie MasterIndex, ktoré si nechala uskutočniť spoločnosť MasterCard od nezávislej výskumnej firmy GfK, ukazuje jasné výsledky, čo by Slováci so získanou čiastkou 33 194 EUR (v prepočte¹ 1 000 000 Sk) urobili. Možnosť uložiť peniaze zvolili s prevahou hlavne starí ľudia vo veku 60 – 69 rokov, a to v 72 %. Pre mladých ľudí vo veku 18 – 29 rokov bola jasnou voľbou investícia do bývania. Túto odpoveď zvolilo 50 % mladých respondentov. Mladí ľudia vo veku 30 – 39 rokov by tiež v 44 % najradšej splatili svoje dlhy.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

(MasterIndex, Ako minúť 33 194 EUR (1 000 000 Sk),  N = 763, marec 2010, Slovensko)

 

Výskumné šetrenie MasterIndex ukázalo, že v rozhodovaní o peniazoch hrajú svoju rolu aj generačné rozdiely. Mladí ľudia, ktorí stoja na začiatku svojho života a svojej kariéry, by najčastejšie peniaze minuli za bývanie alebo by investovali do podnikania alebo vzdelávania. „Prieskum spoločnosti MasterCard jasne preukazuje, že mladí ľudia sa neboja s peniazmi riskovať. Oproti tomu ľudia vo veku 60 – 69 rokov radšej myslia na zadné dvierka a peniaze by najčastejšie uložili. Investovať do podnikania alebo vzdelania sa nebojí 41 % ľudí vo veku 18 – 29 rokov. Zatiaľ čo túto voľbu útraty zvolilo len 6 % ľudí vo veku 60 – 69 rokov,“ hovorí Milan Laitl, obchodný riaditeľ MasterCard Europe pre Slovensko.

Keby Slováci mali k dispozícii väčšiu finančnú hotovosť, zásadnú rolu pri rozhodovaní, ako s peniazmi naložia, hrá príjem zarobených peňazí. Peniaze by najčastejšie uložili ľudia, ktorí zarábajú okolo 700 EUR. Oproti tomu, Slováci, ktorí si zarábajú viac ako 2 000 EUR, by peniaze uložili len z 18 %. Radšej by finančnú hotovosť investovali do bývania alebo za vysnívanú dovolenku. „Ukázalo sa, že ľudia s väčším finančným príjmom investujú peniaze úplne inak, ako ľudia s nižším platom. Ľudia, ktorí mesačne berú okolo 700 EUR, myslia na budúcnosť a peniaze by radšej uložili. Boli aj takí respondenti, ktorí by zvolili aj inú možnosť útraty. Najčastejšie uvádzali ako inú možnosť finančnú pomoc rodinným príslušníkom,“ dodáva Laitl.