Mäsožravci verzus vegetariáni – kto má väčšie riziko zlomeniny kostí? Odborníci našli odpoveď

Predchádzajúce výskumy objavili, že ľudia, ktorí nejedia mäso, majú nižšiu hodnotu minerálnej denzity. Ich kosti teda obsahujú menej minerálov, napríklad kalcia a fosforu.

Majú tiež nižší príjem kalcia a proteínov, no doposiaľ sa nikto nezaoberal prepojením vegetariánstva a rizikom zlomenín kostí, tvrdí nová štúdia.

Strava a zlomeniny

Jej vedúca autorka Tammy Tong z University of Oxford vyhlásila, že je to „prvá komplexná štúdia, ktorá sa zamerala na riziko zlomenín u ľudí s rôznymi stravovacími návykmi“.

Počas 10 rokov evidovali u vegetariánov 4,1 a u vegánov 19,4 viac prípadov zlomenín na 1000 ľudí.

Na dotazník odpovedalo takmer 55-tisíc dospelých z Veľkej Británie. Otázky sa zamerali na ich stravu, socio-demografické charakteristiky, životný štýl a zdravotné problémy.

Následne ich rozdelili do štyroch skupín: mäsožravce, pescatariáni, vegetariáni a vegáni. Celkovo zaevidovali 3941 zlomenín.

Zistili, že poslední menovaní majú oproti mäsožravcom o 43 % vyššie riziko zlomeniny kostí v oblasti bedier, nôh a stavcov. Vegetariáni a pescatariáni majú väčšie riziko zlomenín v oblasti bedier.

Index telesnej hmotnosti

K zníženiu rizika došlo po tom, ako odborníci vzali do úvahy aj index telesnej hmotnosti (BMI) a dostatočný príjem kalcia a proteínov. Riziko však bolo naďalej vysoké pre vegánov.

Lauri Wright z University of North Florida vyhlásila, že „analýza podporila výskumy o zdraví kostí v súvislosti s príjmom proteínov, kalcia a BMI“.

Vegáni a vegetariáni majú obvykle nižší BMI. Nízky BMI je spájaný so zlomeninami v niektorých oblastiach tela, pravdepodobne pre faktory, ako je menšie tlmenie nárazu pri páde.

„Všetci ľudia by sa mali zamerať na zdravý BMI – nemať nadváhu ani podváhu. Nízky index je rizikovým faktorom pre zlomeniny v oblasti bedier,“ vyjadrila sa Tong.

Mäso a rastliny

Odborníci upozornili tiež na dôležitosť proteínov a kalcia z mäsa a rastlín. Katherine Tucker z University of Massachusetts objasnila, že lepšie sa vstrebávajú tie zo živočíšnej stravy. Vápnik v celých zrnách je viazaný fytátmi a oxalátmi, čo sťažuje ich absorpciu v čreve.

Znamená to teda, že i keď má špenát a iná listová zelenina viac vápnika, pre oxaláty ich telo nedokáže prijať toľko, ako napríklad z mliečnych výrobkov.

Wright zároveň upozornila, že i keď majú mäsožravce väčšinou väčší príjem proteínov, kalcia a vitamínu D, neznamená to, že ich majú dostatok. Súvisí to so správnym výberom potravín.

Správny výber

Tucker ozrejmila, že pre vegetariánov a najmä vegánov je teda veľmi dôležité, aby si správne vyberali zdroje výživných látok. „Čím viac proteínu, v rámci normálnych možností, máme, tým je to lepšie pre kosti,“ dodala.

Varovala tiež na množstvo dezinformácií na internete. „Mali by ste si nechať poradiť od odborníkov, aby ste mali istotu, že len nespĺňate tabuľky, ale aj absorbujete dostatok živín,“ povedala.

Medzi „dobrú voľbu“ zaradila sóju, orechy, semená, kravské mlieko, mliečne alebo nemliečne jogurty, kvalitné syry.

Tucker uviedla, že aj nová štúdia má svoje obmedzenia a nemali by ju zovšeobecňovať. Vytkla jej, že medzi účastníkmi boli najmä biele Európanky a autori nemali žiadne dáta o príčinách zlomenín.