Masarykova univerzita Brno: Najstarším písmom Slovanov sú germánske runy, nie hlaholika

Foto – Masarykova univerzita v Brne - Jiří Macháček

Zvieracie rebro s vyrytým nápisom v starogermánskych runách sa našlo v Českej republike v lokalite Lány pri juhomoravskom meste Břeclav. Tento jedinečný objav je najstarším dokladom písma u Slovanov, za ktoré bola až doteraz považovaná hlaholika. Vo štvrtok o tom informovala brnianska Masarykova univerzita (MUNI).

"Popísanú kosť, ktorú sme našli pri výskumoch v roku 2017, preskúmal medzinárodný tím zložený z vedcov z Českej republiky, Rakúska, Austrálie a zo Švajčiarska a zistil, že ide o najstarší nápis nájdený u Slovanov, čo je veľký úspech nielen v rámci výskumov v Českej republike, ale aj v celej Európe," uviedol vedúci Ústavu archeológie a muzeológie Filozofickej fakulty MUNI Jiří Macháček.

Na analýzu kostí bola použitá najnovšia genetická a rádiokarbónová metóda a vek nápisu potvrdila aj trasologická metóda a elektrónová skenovacia mikroskopia. Zistilo sa, že kosť pochádza z tura domáceho, ktorý v mieste nálezu žil niekedy okolo roku 600 n.l.

Vyryté znaky určil špecialista na starogermánske jazyky Robert Nedoma z viedenskej univerzity ako runy tzv. staršieho futharku. Ide o písmo, ktoré používalo germánsky hovoriace obyvateľstvo strednej Európy v 2.-7. stor. n.l. Abecedu staršieho futharku tvorilo 24 znakov, posledných sedem z nich bolo vyrytých na novo nájdenom zlomenom rebre.

Je pravdepodobné, že pôvodne bola na kosti celá runová abeceda. Išlo teda pravdepodobne o učebnú pomôcku, o čom svedčia aj niektoré chyby v zápise. V súčasnosti poznajú vedci z celej Európy len 17 podobných kompletných či čiastočne dochovaných nálezov.

Až doteraz sa za najstaršie písmo Slovanov považovala hlaholika, ktorú na Moravu priniesli Konštantín a Metod z Byzantskej ríše v 9. stor. n.l. Prelomový objav archeológov Masarykovej univerzity ukazuje, že Slovania už pred zavedením hlaholiky prišli do kontaktu s runami, ktoré mohli používať napríklad na počítanie alebo veštenie. Nález zároveň spochybňuje vyhranenú kultúrnu odlišnosť medzi germánskou a slovanskou časťou Európy.

"To, že ide o najstarší doklad písma u Slovanov, je, samozrejme, zaujímavé pre takmer 300 miliónov ľudí, ktorí hovoria niektorým zo slovanských jazykov," dodáva Macháček.

Nápisy v starogermánskych runách bývajú spájané s germánskou mytológiou. Dnes ich môžu ľudia poznať z rôznych fantasy filmov - napríklad z Pána prsteňov anglického spisovateľa J.R.R. Tolkiena - alebo z počítačových hier.

Po skončení výskumov, ktoré v lokalite stále prebiehajú v rámci projektu EXPRO, budú runy vystavené pre verejnosť v priestoroch Masarykovej univerzity.