Masarykova československá stopa je v Topoľčiankach viditeľná dodnes

Topoľčianky 3. októbra (TASR) – Zástupy ľudí lemovali celú cestu od železničnej stanice až po zámok, keď 29. júla 1923 vítali prezidenta Tomáša Garriguea Masaryka, ktorý prišiel po prvýkrát do svojho letného sídla v Topoľčiankach. Vracal sa sem pravidelne až do roku 1933. O túžbe ešte aspoň raz navštíviť svoje obľúbené sídlo údajne hovoril aj svojím blízkym v čase, keď mu to už jeho zdravotný stav nedovoľoval.


Československá stopa, ktorú Masaryk v Topoľčiankach zanechal, je podľa zámockej sprievodkyne Lýdie Némethovej mimoriadne hlboká ešte aj dnes. „Pán prezident sem chodil každoročne po dobu desiatich rokov na dva až tri mesiace. Väčšinou to boli, podľa počasia, mesiace august až október. Chodieval sem aj so svojou rodinou, s dcérou Olgou i synom Janom. Dodnes sa v zámku nachádzajú v prezidentskom apartmáne originálne postele a nočné stolíky, v jeho pracovni je aj pôvodný telefón z roku 1925 i kožené kreslo, v ktorom rád sedával. Je tu aj jeho socha, ktorá kedysi stále pred budovou súdu v Nitre. U nás je od roku 2001, kedy ju sem priviezli po rekonštrukcii, na ktorú prispel prezident SR Rudolf Schuster aj český prezident Václav Havel," povedala Némethová.

Klasicistické krídlo Topoľčianskeho zámku využíval Masaryk na rôzne významné diplomatické návštevy, stretnutia a rokovania. Často ho tu navštevoval Edvard Beneš, prijal tu napríklad aj rumunského princa Karola, či vdovu po americkom prezidentovi Edith Wilsonovú. „Jeho častým návštevníkom býval aj známy český spisovateľ Karel Čapek, takže významné dielo Rozhovory s T. G. Masarykem vznikalo práve tu, pri rozhovoroch v okolitom anglickom parku. Mnohé z nich vznikali v besiedke za zámkom. Tá pôvodná sa už nedochovala, ale v roku 2014 bola na jej mieste postavená nová," pripomenula Némethová.

Podľa jej slov mal Masaryk Topoľčianky veľmi rád, čo potvrdil aj Karel Čapek. „Vo svojich rozhovoroch s ním uvádza, že prezident tu vždy pookrial, stal sa viac filozofujúcim, rád zablúdil do zámockej knižnice, či do parku alebo do okolitých dedín, kam jazdil na svojom obľúbenom hnedákovi Hektorovi. O jeho vzťahu k Topoľčiankam a k tamojším ľuďom hovorí aj to, že vedel dobre po slovensky a slovenčinu učil aj svoje deti. Ľudia ho tu mali takisto radi a ešte donedávna žijúci pamätníci na neho vždy radi spomínali. Zachovala sa ja historka o tom, ako ho miestna babička 'kryla' pred jeho osobnou strážou, ktorej pri svojich potulkách okolím rád utekal," spomína Némethová.

Masaryk veľmi často chodieval k hradu Hrušov, kde mu miestni skauti hneď po jeho smrti vybudovali pamätník s nápisom „Skauti osloboditeľovi". Ten po menších úpravách stojí pri Hrušove dodnes. „Veľmi rád zašiel aj do neďalekých Obýc napiť sa kyselky z Drieňovej studničky. Často jazdil aj k starej vápenke do Skýcova, neraz zašiel aj do Machuliniec, kde sa veľmi rád prechádzal v Karlovej doline," hovorí Némethová.

Masaryk bol v Topoľčiankach poslednýkrát v lete 1933. Neskôr mu to už jeho zdravotný stav nedovoľoval. Do Topoľčianok neskôr chodil už ako prezident aj Edvard Beneš, po ňom Jozef Tiso i Klement Gottwald, ktorý v roku 1951 nechal zámok previesť do majetku Revolučného odborového hnutia (ROH), aby slúžil na rekreáciu pracujúcich. Aj potom však zámok navštevovali prezidenti. Boli medzi nimi Antonín Novotný, Antonín Zápotocký, Ludvík Svoboda i Gustáv Husák. „Pri príležitosti 100. výročia založenia Československej republiky navštívili Zámok Topoľčianky v tomto roku, presne 29. júla, teda v deň, kedy sem po prvýkrát prišiel Masaryk, prezidenti Slovenskej a Českej republiky Andrej Kiska a Miloš Zeman," dodala Némethová.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR