Maša Haľamová verila v silu poézie i v jej nesmrteľnosť

Blatnica/Bratislava 17. júla (TASR) – V piatok 17. júla uplynie 20 rokov od úmrtia spisovateľky, poetky a prekladateľky Maše Haľamovej.


Bola významnou predstaviteľkou slovenskej medzivojnovej poézie, ktorej diela sa vyznačujú hlboko prežívanými citovými zážitkami. Autorka žensky krehkej lyriky vsadila na čistotu a presvedčivosť jednoduchosti slova i básnického tvaru. Jej dielo preložili do deviatich cudzích jazykov.

Maša Haľamová sa narodila 28. augusta 1908 v Blatnici pri Martine v rodine turčianskeho obchodníka – šafraníka. Prvé dva roky ľudovej školy vychodila v Martine, ďalšie dva v Starej Pazove v Srbsku, kam si ju po matkinej predčasnej smrti zobrala na výchovu učiteľka Oľga Textorisová, tiež rodáčka z Blatnice a matkina priateľka. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa vrátila na Slovensko, kde v roku 1925 zmaturovala na obchodnej škole. Pracovnú kariéru zahájila v sanatóriu v Novom Smokovci, pričom malebné prostredie Vysokých Tatier sa stalo jej domovom na celých tridsať rokov. Vydala sa tam za lekára Jána Pullmana a s výnimkou ročného pobytu v Paríži (Francúzsko), kde študovala francúzštinu (1929–1930), žila vo Vysokých Tatrách až do manželovej predčasnej smrti v roku 1956. Potom odišla do Martina, kde pracovala ako redaktorka vo vydavateľstve Osveta a odtiaľ do Bratislavy, kde bola redaktorkou vo vydavateľstve Mladé letá až do odchodu do dôchodku roku 1973.

"Nepoznám v slovenskej poézii poetku, ktorá by bola lepšie vyslovila stavy dievčenskej duše, jej radosť, nehu, nepokoj i pokoru ako Maša Haľamová, hoci jej ľúbostná lyrika ráta iba okolo tridsať básní," povedal na Haľamovej adresu spisovateľ Ján Turan. Už svojimi prvými útlymi zbierkami básní Dar (1928) a Červený mak (1932) sa natrvalo vpísala do básnickej pamäti medzivojnového obdobia aj celej modernej slovenskej poézie. Autorka stojaca zdanlivo na okraji literárneho diania a bez príklonu k niektorému z dobových umeleckých prúdov zaujala úprimnosťou, prirodzenosťou a jednoduchosťou svojho prejavu. Ku klenotom slovenskej ľúbostnej lyriky patrí Haľamovej básnická zbierka Smrť tvoju žijem (1966) aj výbery z poézie Básne (1955), Dar (1964), Komu dám svoju nehu (1968), Čriepky (1993), Nepokoj (1998) alebo Milému (2003). Súborné dielo s názvom Básne jej vyšlo v rokoch 1957, 1972 a 1978. Napísala aj eseje Vyznania (1988) či Vzácnejšia než zlato (1988). Príchodom do vydavateľstva Mladé letá sa Haľamová dostala do styku s literatúrou pre deti a mládež a časom v nej uplatnila aj svoje tvorivé ambície. Pre deti napísala rozprávky Svrček a mravci (1957), Mechúrik Košťúrik s kamarátmi (1962), Petrišorka (1965), Hodinky (1966 - leporelo), Zabudnutý čert (1971), O sýkorke z kokosového domčeka (1976) a Biblické príbehy (1968). Prekladala tiež z ruskej, lužickosrbskej a českej literatúry adresovanej najmä deťom a mládeži.

Spisovateľka Maša Haľamová zomrela 17. júla 1995 v Bratislave vo veku nedožitých 87 rokov. Pochovali ju na Národnom cintoríne v Martine.

V roku 1983 jej udelili titul Národná umelkyňa. Cena Maše Haľamovej pre mladé slovenské poetky do 35 rokov sa udeľuje od roku 2003. Založili ju Matica slovenská spoločne s rodinou spisovateľky. Sté výročie narodenia najvýznamnejšej slovenskej poetky prvej polovice 20. storočia si pripomenula Slovenská pošta v roku 2008 vydaním známky s Haľamovej podobizňou.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR