Marxistický revolucionár Che Guevara zomrel pred 50 rokmi

Rosario/Bratislava 9. októbra (TASR) - Argentínsky lekár a marxistický revolucionár Ernesto Guevara de la Serna je vo svete známy pod menom Che Guevara ako jeden z vodcov kubánskej revolúcie a neskorší prezident Kubánskej národnej banky a minister priemyslu. Od jeho úmrtia uplynie v pondelok 9. októbra 50 rokov. Zabili ho vládne jednotky v Bolívii, keď sa pokúšal o ďalšiu komunistickú revolúciu.


Pre mnohých ľudí je Che Guevara symbolom nekompromisného bojovníka za slobodu, pre iných predstavuje neúspešného revolucionára a idealistu, ktorý sa nezorientoval vo vysokej politike. Pri hľadaní informácií o ňom sa dá natrafiť aj na názor, že bol masový vrah, tyran a antihrdina.

Oficiálny dátum narodenia Ernesta Guevaru de la Serna je 14. jún 1928. Narodil sa v argentínskom meste Rosario v rodine architekta. V škole vynikal v literatúre a napriek zdravotnému hendikepu, astme, aj v telocviku. Po štúdiách medicíny v argentínskom Buenos Aires istý čas pracoval v leprosáriách vo Venezuele. V mladosti precestoval Bolíviu, Peru, Venezuelu, Guatemalu, Kolumbiu, Mexiko, bol aj na Floride v Spojených štátoch amerických (USA).

V Mexiku sa Che Guevara zoznámil s kubánskym emigrantom Fidelom Castrom a spolu s ďalšími kubánskymi emigrantmi sa zúčastňoval na výcviku pre revolučný boj. Pôvodne išiel s povstalcami ako lekár, stal sa však veliteľom oddielu revolučného vojska. Spomedzi povstaleckých veliteľov bol najnebojácnejší a najúspešnejší. Jeho jednotky obsadili v januári 1959 kubánske mestá Santa Claru a Havanu, kubánska armáda kapitulovala a diktátor Batista utiekol z ostrova.

Napriek tomu, že Che Guevara bol vyslovene ľavičiarsky orientovaný, nevstúpil do komunistickej strany. Politicky sa snažil o samostatný vývoj a vystupoval proti sovietskym poradcom na rozdiel od Castra, ktorý sa po nepodarenom americkom vylodení v Zátoke svíň v roku 1961 čoraz viac orientoval na Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR).

Keď sa USA dohodli so ZSSR na riešení kubánskej raketovej krízy a keď v roku 1965 došlo k premenovaniu Zjednotenej strany socialistickej revolúcie na Komunistickú stranu Kuby, pochopil Guevara, že sa Kuba nebude môcť vydať vlastnou cestou. Jedinú možnosť videl v rozšírení revolúcie medzi ostatné štáty v Južnej Amerike a v Afrike.

Pokúsil sa ovplyvniť povstanie v Belgickom Kongu (dnešná Konžská demokratická republika - KDR) v roku 1965 a neskôr komunistickú revolúciu v Bolívii, avšak bez úspechu. Bolívijské vládne jednotky revolucionárov obkľúčili 8. októbra 1967 a po krátkej prestrelke sa povstalci vzdali.

Zajatého Che Guevaru vládne jednotky 9. októbra 1967 zastrelili v dedine La Higuera vo veku 39 rokov. Pochovali ho v neoznačenom hrobe spolu s ostatnými. Jeho pozostatky našli v roku 1997 neďaleko Vallegrande v Bolívii a vrátili ich na Kubu.

Napriek tendenciám vnímať ho ako romantického bojovníka za slobodu bol Che Guevara nekompromisným veliteľom, ktorý okrem pevnej disciplíny neváhal dať bez súdu zlikvidovať svojich politických protivníkov. V politickom spektre 20. storočia predstavuje jednu z mála osobností, ktoré pre svoje ideály obetovali vlastný život. Jeho štylizovaná podobizeň v barete sa stala všeobecne známym symbolom alternatívnej kultúry.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR