Martin Luther King, Jr. bol vodcom afroamerického hnutia za práva ľudí

Atlanta/Bratislava 15. januára (TASR) - Americký baptistický kazateľ Martin Luther King, Jr. bol jedným z najvýznamnejších vodcov afroamerického hnutia za občianske práva. Od jeho narodenia uplynie v utorok 15. januára 90 rokov.


Martin Luther King, Jr. organizoval a viedol protestné pochody čiernych obyvateľov za právo voliť, právo na prácu, za ukončenie rasovej segregácie a ďalšie základné občianske práva. Veril, že organizované nenásilné protesty proti systému južanskej segregácie povedú k obsiahlej informovanosti prostredníctvom médií. Reportáže a televízne zábery o neprávostiach a násilí páchaných na černochoch naozaj vyvolali vlnu sympatií s hnutím za občianske slobody. Zrovnoprávnenie Afroameričanov sa stalo najdôležitejšou politickou témou začiatku 60. rokov 20. storočia v USA. Väčšina práv a slobôd, ktoré požadovali, bola úspešne zakomponovaná do právneho poriadku USA prijatím zákona o občianskych právach z roku 1964 a zákona o volebnom práve z roku 1965.

Martin Luther King, Jr. sa narodil 15. januára 1929 v Atlante ako Michael Luther King do rodiny reverenda Martina Luthera Kinga seniora a jeho manželky Alberty Williamsovej Kingovej.

V roku 1948 získal titul bakalára zo sociológie a v roku 1951 z teológie. Absolvoval aj postgraduálne štúdium a v roku 1955 získal titul PhD zo systematickej teológie na univerzite v Bostone.

Tu sa tiež stretol s Correttou Scottovou, mladou ženou s nezvyčajnými intelektuálnymi a umeleckými schopnosťami. Oženil sa s ňou 18. júna 1953. Narodili sa im dvaja synovia a dve dcéry. Deti nasledovali otcove šľapaje a stali sa bojovníkmi za občianske slobody, hoci v niektorých otázkach sa ich názory rozchádzali.

V roku 1954 sa Martin Luther King, Jr. stal pastorom v baptistickom kostole na ulici Dexter Avenue v meste Montgomery v americkom štáte Alabama. V tom čase bol členom výkonného výboru Národného združenia pre pokrok farebných ľudí, vedúcej organizácie svojho druhu v USA. Na začiatku decembra 1955 prijal vedenie prvej veľkej černošskej nenásilnej demonštrácie. Viedol bojkot verejnej dopravy v Montgomery po tom, čo Rosu Parksovú uväznili, pretože odmietla uvoľniť svoje miesto v autobuse bielemu pasažierovi. Počas bojkotu, ktorý trval 382 dní, hodili do pastorovho domu bombu, King bol aj zatknutý. Ale v konečnom dôsledku kampaň viedla k zrušeniu rasovej segregácie na vnútroštátnych autobusových linkách, ktoré potvrdil 20. decembra 1956 Najvyšší súd USA.

Po tejto kampani v roku 1957 sa Martin Luther King, Jr. podieľal na založení skupiny Southern Christian Leadership Conference (SCLC - Konferencie vedúcich južanských kresťanov), ktorej úlohou bolo koordinovať černošské kresťanské skupiny pri nenásilných protestoch. King viedol túto skupinu až do svojej smrti. V období rokov 1957-1968 precestoval mnoho miest. Viedol početné protestné pochody a bol viac ako 20-krát zatknutý. Napísal päť kníh, aj množstvo článkov.

Laureátom Nobelovej ceny za mier sa stal Martin Luther King, Jr. v roku 1964. Vo veku tridsiatich piatich rokov bol najmladším mužom, ktorý toto ocenenie získal. Cenu dostal rok po pochode na Washington, D.C., kde pred zhromaždením proklamoval svoju nádej, že "jedného dňa ... synovia bývalých otrokov a synovia bývalých majiteľov otrokov, budú schopní spoločne zasadnúť za stôl bratstva... a že moje štyri malé deti budú raz žiť v národe, ktorý ich nebude posudzovať podľa farby ich pokožky, ale podľa ich charakteru."

Začiatkom apríla 1968 prišiel do Memphisu v americkom štáte Tennessee, kde už viac ako tri týždne černošskí zamestnanci bezvýsledne štrajkovali za zlepšenie svojich sociálnych a pracovných podmienok. Hneď po príchode prehovoril k zhromaždeným a okrem iného prisľúbil, že zotrvá v Memphise a pomôže im. Vo svojej hotelovej izbe sa 4. apríla 1968 popoludní pripravoval na ďalšie vystúpenie. Podvečer vyšiel na balkón, aby pozdravil priateľov. Stihol im ešte zakývať, no zrazu sa ozval výstrel, ktorý ukončil jeho život a Martin Luther King, Jr. bezvládne klesol na zem.

Jeho vražda viedla k vypuknutiu nepokojov v mnohých mestách. Poslednú poctu mu prišlo vzdať okolo 300.000 ľudí, prezident USA Lyndon Baines Johnson na pohrebe chýbal.

Atentát spáchal James Earl Ray, ktorý získal kanadský pas pod falošným menom Ramona Georgea Sneyda. Z Kanady odletel do Spojeného kráľovstva. Dva mesiace po atentáte 8. júna 1968 ho zadržali na letisku Heathrow v Londýne. Za vraždu Martina Luthera Kinga, Jr. ho odsúdili na 99 rokov väzenia. Zomrel vo väzení v roku 1998 na následky komplikácií spôsobených chronickou infekciou hepatitídou C.

V roku 1977 prezident USA Jimmy Carter vyznamenal Martina Luthera Kinga, Jr. Prezidentskou medailou slobody.

Každý rok si v USA pripomínajú osobnosť Martina Luthera Kinga, Jr. národným sviatkom, ktorý pripadá na tretí pondelok v januári. Zákon o sviatku - Deň Martina Luthera Kinga (Martin Luther King Day) podpísal v roku 1983 prezident Ronald Reagan. Prvý raz ho v USA slávili 20. januára 1986.

Martinovi Lutherovi Kingovi, Jr. a Corette Scott Kingovej udelil 25. októbra 2004 Zlatú medailu americký Kongres.





12 20 mitt kam





Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR