Marek Müller zomrel devätnásť dní po operácii

BRATISLAVA 4. októbra (WEBNOVINY) - Marek Müller, ktorého lekári v noci zo 14. na 15. septembra úspešne oddelili od jeho bračeka Miška, zomrel 19 dní po operácii o 6:30 dnes ráno a to i napriek komplexnej resuscitačnej liečbe s podporou prístrojov a liekov. Oznámila to Detská fakultná nemocnica s poliklinikou v Bratislave (DFNsP), kde sa operácia uskutočnila.

Operácia, ktorú chlapci podstúpili, bola fyzicky i časovo náročná, no lekári nemali inú možnosť. Chlapci totiž rástli a postupne sa im sťažovalo dýchanie. Operácia, ktorú mnohí označujú za experiment, bola preto jedinou šancou na život oboch chlapčekov. Zákrok pod vedením primára Kliniky detskej chirurgie DFNsP Vladimíra Cingela trval asi 19 hodín. Vážnejšie komplikácie sa počas jeho trvania nevyskytli. Na operácii sa podieľal multidisciplinárny tím slovenských špecialistov, operovalo sa v hermeticky uzavretej miestnosti.

"Sme v situácii, že nemôžeme čakať, lebo keby sme čakali na optimálny stav, asi by sme sa ho nedočkali. Už na začiatku sme hovorili, že je to mnohoorgánové poškodenie, najťažšie, aké sa môže vyskytnúť pri tvorbe vývojových chýb akéhokoľvek druhu", povedal pred operáciou kardiochirurg Jaroslav Siman. Určité časti pľúc mali chlapci menej vzdušné než ostatné. Poloha malých pacientov bola navyše taká, že dobre funkčná časť pľúc nemala priestor na rozvíjanie a dýchanie. Toto označil Siman za najdôležitejšiu indikáciu, prečo sa operácia musela uskutočniť. "Keby sme čakali, stav detí by sa postupne zhoršoval", dodal.

Ešte pred samotným zákrokom zohrali dôležitú úlohu anestéziológovia, ktorých úlohou bolo Miška a Marka pripraviť na operáciu. Predtým boli siamské dvojičky hospitalizované na Oddelení patologických novorodencov I. Detskej kliniky DFNsP v Bratislave. "Ide o 5-mesačné deti, vážiace spolu 12 kilogramov, v súčasnosti na pľúcnej ventilácii, na tzv. podpornom - miernom režime. Nie sú schopné tráviť prirodzenou cestou, sú na umelej výžive a pokiaľ ide o klinický stav, sú bez klinických laboratórnych znakov infekcie", povedala krátko pred začatím operácie o zdravotnom stave Miška a Marka ich ošetrujúca lekárka Dana Dolníková.

Oddelenie chlapčekov bolo druhým v histórii slovenského lekárstva. Samotný zákrok rozdelili lekári na dve fázy - chirurgickú a rekonštrukčnú. Miško a jeho braček Marek, u ktorého lekári ešte pred operáciou avizovali vrodenú srdcovú chybu - takzvanú Fallotovu tetralógiu, boli pred zákrokom zrastení bruškami a spodnou časťou hrudníka. Problémom, ktorý museli lekári riešiť bolo aj to, že chlapci nemali dostatočne zásobovanú pečeň krvou. Siman upozornil i na problém zažívacieho traktu. Deti dostávali výživu iba intravenózne. Cieľom teda bolo oddeliť deti tak, aby sa s každým dalo pracovať zvlášť. Operačný tím si však musel poradiť aj pri prekrývaní operovaných miest. Nedostatok mäkkých tkanív - kože nahradili pri operácii goratexom. "Keby sme využili iba kožný materiál, ktorý je teraz k dispozícii, dosiahli by sme horší stav než je teraz. Hrudník by bol úzky a pľúca by nemali ako pracovať," zdôraznil Siman pred operáciou. To isté platilo pre brucho.

Hoci ako povedal Cingel "obe operačné fázy - separácia aj rekonštrukcia dopadli podľa najoptimistickejšieho chirurgického scenára", lekárov a celý zdravotný personál čakalo náročné pooperačné obdobie, keď sa mohli objaviť akékoľvek komplikácie. Miško i Marek boli v umelom spánku, výživu dostávali do žíl. Bolo nevyhnutné, aby zostali obaja napojení na podpornú pľúcnu ventiláciu, bolesti im tlmili lieky.

V ten deň, 15. septembra mohli chlapcov navštíviť aj ich rodičia Marianna a Milan Müllerovci. "Moja vďaka patrí Markovi a Miškovi za to, že prišli na tento svet a posunuli hranicu nášho poznania a možností o stupeň vyššie," povedal na stretnutí s novinármi 15. septembra jeden z operatérov František Horn z KDCH DFNsP. Táto operácia slovenských lekárov nielen mnohému priučila, ale aj preverila ich schopnosti. Ako Horn dodal, aj vďaka takto nadobudnutým skúsenostiam budú môcť pomáhať deťom, ktoré k ním na oddelenie prichádzajú napríklad s nádorom na pečeni.

Ako vtedy Cingel zhrnul, chirurgické výkony trvali dlhšie v prípade Marka. Toho operovali spolu 19 hodín a 50 minút, zatiaľ čo Miška 17 hodín a 55 minút. Celkovú dĺžku anestézií vymeral na 22 hodín. "Sme radi, že sa podarilo realizovať chirurgický výkon optimálne na jednom sedení (na jeden raz). Dosiahli sme maximálny stupeň rekonštrukcie hrudníka, brušnej steny a u Marka aj spojenie žlčovými cestami a zažívacím traktom," dodal. "Vyhral sa boj chirurgický - veľmi impozantne, no ďalší pokračuje", konštatoval vtedy Siman.

Ešte 17. septembra bol stav chlapcov výrazne nezmenený. "Nemôžeme vyhlásiť, že stav detí je absolútne optimálny. Je taký, aký zodpovedá predoperačnému nálezu. Nič viac a nič menej," konštatoval pred časom Siman. Prekonávali náročné pooperačné obdobie a začínala sa u nich prejavovať nastupujúca infekcia. Obe deti boli hospitalizované na Detskej klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny DFNsP. Komplexný tím lekárov ich stav vyhodnocoval dvakrát denne. Ich centrálne nervové systémy (CNS) sa vtedy javili byť v poriadku. "S čím sme mali problémy, sú pľúca. Boli na nich určité zmeny u Marka aj u Michala. Po separácii sa u žiadneho z nich neprejavil nejaký veľký deficit, pričom zaujímavé je, že Marek je na tom lepšie než Michal. Funkcia pľúc je ale u obidvoch dostačujúca," zhodnotil Siman. Napriek vrodenej srdcovej chybe sa u Marka deficit srdcovej činnosti neprejavoval. "Mali sme určité obavy z cievneho zásobenia pečene a to hlavne po rekonštrukcii. Operácia nám však ukázala, že pečene, aj po separácii, žijú. Marek má aj vrodenú chybu žlčového systému. Žlč u neho sme museli derivovať do zažívacieho traktu," spresnil v polovici septembra Siman. Problematické sa javili byť obličky, aspoň u Marka. Ďalšie komplikácie mohla spôsobiť infekcia, o to nebezpečnejšia, že imunitné systémy chlapcov boli v dôsledku náročného chirurgického zákroku oslabené.

Ako zdôraznil prednosta Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny a zároveň chirurg z Detského kardiocentra SR (DKS SR) Tibor Šagát, liečba takýchto detí si vyžaduje spoluprácu odborníkov na viacerých úrovniach. Preto zdravotný stav oboch konzultovali s profesorom prírodných vied Janom Truplom z Ústavu chémie, klinickej biochémie a laboratórnej medicíny Slovenskej zdravotníckej univerzity, ale aj klinickým mikrobiológom Jurajom Hanzenom.

Deti mohli aj naďalej navštíviť okrem zdravotného personálu iba rodičia. Aby sa predišlo možnému prenosu baktérií z jedného na druhého, každý mal svoju vlastnú zdravotnú sestru.

Ako 20. septembra konštatoval Cingel, Markova vrodená srdcová chyba sa zatiaľ neprejavila. "Srdce sa správa, povedzme, rozumne a pacientovi nespôsobuje žiadne ťažkosti," dodal. V poriadku ostala päť dní po operácii aj jeho CNS. Problematickejšie boli zažívacie trakty chlapcov. "Pacienti dostávajú také lieky, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú zažívací trakt, no musíme im ich dávať," uviedol Cingel. Infekcia bola v tom čase pod kontrolou. Synov v tom čase navštevovala mama Marianna Müllerová tri razy denne "na najviac pol hodinky".

Medzičasom sa stav Marka zhoršoval, jeho brata museli lekári priebežne tri razy operovať. Ako 26. septembra informoval Šagát, u Marka stále pretrvávala infekcia a jeho zdravotný stav prirovnal k sínusoide. "Michal je stabilizovaný, no stav Marka sa uplynulú noc ešte zhoršil v dôsledku vystupňovania infekcie, ktorá vplýva na celý jeho organizmus", povedal 27. septembra Cingel. Ako spresnil, infekcia a jej vzostup poškodzujú Markov cievny systém, negatívne vplývajú na zásobovanie tkanív živinami, CNS, pečeň i obličky. "Tento stav zvládame s veľkými ťažkosťami. Marek je kontinuálne resuscitovaný, čo je vlastne stav, keď pacientovi zlyhávajú orgány a my ich činnosť musíme nahrádzať prístrojmi", dodal. Po ďalšej noci Cingel uviedol, že jeho život je "na hranici života a smrti". "Bez liekov, náhrad krvi alebo jednotlivých komponentov krvi, bez náhrad plazmy a podpory dýchacích prístrojov by asi neprežil," spresnil Cingel. V ten istý deň lekári u Marka potvrdili poškodenie CNS a opuch mozgu. "Až doteraz sa zdalo, že jeho CNS funguje dobre a existoval predpoklad, že by sa pri zobúdzaní mohla úplne obnoviť," povedal Šagát. "Má známky opuchu, krvácania a nedá sa vylúčiť ani infekcia, čo je dôsledok rôznych porúch, či už ide o poruchu zrážania krvi, alebo nedostatku krvných doštičiek - trombocytov, prispeli k tomu aj poruchy cirkulácie. Krvný tlak je chvíľu nízky, potom chvíľu vysoký. To všetko poškodzuje mozog, čo je veľmi priťažujúca okolnosť", spresnil a dodal, že možnosť jeho uzdravenia je veľmi nízka. Známky chirurgickej komplikácie sa ale v tom čase u Marka neprejavili.

Faktom ale je, že 27. septembra museli lekári z jeho brušnej dutiny odstrániť určitý objem výpotku, ktorý mohol mať rôzny zdroj. Tým mu odľahčili brušnú dutinu od zbytočnej tekutiny, ktorá navyše mohla obsahovať baktérie a toxické látky. Kožný nález bol u neho pomerne slušný, ale už i tam sa už začali prejavovať znaky celkového ťažkého stavu. O zhoršenej funkcii Markovej pečene informovali lekári 29. septembra. Šagát však zdôraznil, že ani jeden z chlapcov netrpí. Markove vyhliadky na zlepšenie stavu sa ale nezlepšovali a dnes ráno zomrel.

SITA