Mapovanie automobilového priemyslu v strednej a východnej Európe (CEE).

 

Automobilový priemysel v CEE sa donedávna vyznačoval neobyčajnou dynamikou, bol motorom hospodárskeho rastu a tvorby hodnôt. Česká republika a Slovensko sú tradične známe svojou výrobnou činnosťou. Poľsko, Maďarsko a Rumunsko patria k štátom s menej vyvinutým priemyslom, avšak v období totalitného režimu tieto štáty produkovali nákladné autá a autobusy. Rumunsko, ktoré profituje vďaka rovnakej dynamike a lacnej pracovnej sile, sa často označuje ako „Čína“ strednej a východnej Európy. Väčšina automobilových investícií v regióne smerovala práve do týchto krajín.  

 

Spoločnosť KPMG v štúdii zmapovala 25 výrobcov automobilových komponentov v strednej a východnej Európe. Pri ich porovnávaní a zisťovaní regionálnej praxe vychádzala aj z vlastných informácií o globálnych štandardoch automobilového priemyslu.

 

Táto porovnávacia štúdia sa sústreďuje na faktory, ktoré podnikom pomáhajú pri vytváraní a zachovávaní hodnoty, pri riadení rizika a zvyšovaní zisku. „Nie je jednoduché realizovať tieto faktory súčasne,“ hovorí McDaniel. „Dôležitá je rovnováha. Nadmerné zisky môžu byť dôsledkom ignorovania rizík, a tak sa pokúšame zohľadniť všetky aspekty.“

 

„Automobilový priemysel v USA čelí potenciálnemu bankrotu a prijíma rozsiahlu pomoc od štátu. V krajinách strednej a východnej Európy spoločnosti podnikajúce v automobilovom priemysle nachádzajú vlastné spôsoby, ako prijať úsporné opatrenia a pripraviť sa na budúcnosť,“ hovorí Tom McDaniel.

 

„Veľká trojka – General Motors, Chrysler a Ford – čelí bankrotu a hospodárskemu úpadku, čo však nie je nevyhnutné v prípade CEE,“ vysvetľuje McDaniel. „Mnohé štáty tohto regiónu trápi spomalený rast hospodárstva, ktorý poznačí predovšetkým automobilový priemysel. Tieto spoločnosti majú však za sebou niekoľko úspešných rokov a teda si môžu dovoliť vnútropodnikovú reorganizáciu. Kým v iných regiónoch dôjde k úplnému zastaveniu výroby, niektorým väčším výrobným podnikom v CEE postačí iba zrušenie jednej pracovnej zmeny. Samozrejme, v niektorých prípadoch môže byť situácia aj horšia.”

 

 

 

 

Automobilový priemysel v regióne nie je voči globálnej finančnej kríze imúnny, môže však výrobcom ponúknuť príležitosti na zvýšenie výkonnosti.

 

„Skutočnosť, že spotrebitelia si nemôžu vziať úver, výrazne ovplyvňuje dopyt,“ vysvetľuje McDaniel. „Dokonca aj podniky s tradične štíhlou výrobou sa čoraz viac sústreďujú na mzdové náklady a zásoby, a teda na zachovanie finančných prostriedkov a riadenie nákladov.“

 

Pokiaľ ide o pracovnú silu, výrobcovia uvádzajú v súvislosti so svojimi zamestnancami rôzne stratégie a to v rámci svojich finančných možností. „Tí prosperujúci si môžu svojich zamestnancov ponechať, kým iní svojich zamestnancov prepúšťajú – čím vo viacerých prípadoch redukujú popri nadbytočných zdrojoch aj tie základné.“

 

Podľa účastníkov prieskumu CEE Auto Industry Survey  medzi hlavné riziká patrí aj udržanie vysoko kvalitnej pracovnej sily.

 

„Spoločnosti musia niekedy vykryť nedostatok ľudských zdrojov aj náborom zahraničných pracovníkov,“ hovorí McDaniel. „Keď sú však niektoré podniky nútené prepúšťať, môžu sa ocitnúť v bludnom kruhu, pretože len čo sa situácia zlepší, nebudú mať k dispozícii kvalifikovaných zamestnancov. Výrobcovia si nemôžu dovoliť lacnú pracovnú silu, preto je dôležité mať kvalifikovaných zamestnancov – kvalitná práca je produktívnejšia a v konečnom dôsledku lacnejšia.“

 

V časoch hospodárskych turbulencií je dôležité sústreďovať na stav zásob a cash flow. V tomto prostredí je “cena peňazí” veľmi vysoká. Približne polovica účastníkov prieskumu spoločnosti KPMG uviedla, že stav ich zásob je príliš vysoký.

 

Značným rizikom pre firmy, ktoré podnikajú v oblasti automobilového priemyslu v CEE je aj inflácia, čo potvrdzujú aj odpovede účastníkov prieskumu spoločnosti KPMG. „Naše prostredie sa vyznačuje väčšou dynamikou a donedávna aj rýchlejším rastom, čo vedie k väčšej volatilite a rýchlejšie rastúcej inflácii,“ hovorí McDaniel.

 

Ako príklad uvádza výrazné posilnenie meny v Českej republike a na Slovensku v posledných rokoch. „Meny oboch štátov výrazne posilnili, čo môže dodávateľov súčiastok vážne poznamenať, keďže väčšina ich klientov platí eurom, zatiaľ čo ich náklady sú vyčíslené v domácej mene. To znamená, že ak sa vaša mena zhodnotí o 10-15 %, zákonite stúpnu vaše náklady – hovoríme o  priemyselnom odvetví, kde je marža 2-5 %. Takto môže dôjsť k stratám.“

 

Ľuboš Vančo, managing partner KPMG Slovensko dodáva: „Tento problém sa na Slovensku vďaka prijatiu eura v podstate vyrieši sám, no ešte stále bude badateľný minimálne v hospodárskych výkazoch za rok 2008 a 2009, kedy budú podniky realizovať nižšie tržby.“

 

McDaniel dodáva, že niektorí dodávatelia v CEE museli v treťom štvrťroku zásadne prehodnotiť svoj celoročný finančný plán, pretože silná domáca mena zmarila ich pôvodné predikcie.

 

Jednou z kľúčových oblastí rizika je i administratíva: legislatíva prechádza neustálymi, často protichodnými zmenami a výrobcovia v CEE tvrdia, že nemajú možnosti na to, aby túto situáciu ovplyvnili. Preto v určitých špecifických oblastiach môžu spoločnosti s dôsledným, „holistickejším“ prístupom optimalizovať svoje fungovanie – napríklad výhodnejšie spravovať svoje daňové záväzky, čo v praxi znamená, že odvedú dane v minimálnej možnej výške.

 

Publish at Scribd or explore others: