Manželia Vargovci pomáhali v Sudáne liečiť deti

KOŠICE 1. septembra (WEBNOVINY) - Z dobrovoľníckeho pôsobenia v južnom Sudáne sa nedávno vrátili mladí manželia Viera a Jaroslav Vargovci. Manželia pôsobili v zdravotníckom zariadení v meste Wau, ktoré spravujú sestry saleziánky. V centre ošetria denne sto až stopäťdesiat pacientov. Okrem toho vyučovali miestnych zdravotníkov. Do krajiny sa dostali prostredníctvom mimovládnej organizácie Savio v spolupráci s Vysokou školou sv. Alžbety. Vierka v Sudáne strávila päť mesiacov a Jaro tri a pol mesiaca.


„Sudán sme si nevybrali my, ale Savio potrebovalo ľudí pre túto krajinu, a tak sme pristali. Na rôznych miestach tam pôsobí viac Slovákov, ale aj iní dobrovoľníci z rôznych končín,“ hovorí Vierka. Jaro dodal, že ich pobyt im nepripadal nejako zvlášť nebezpečný aj preto, že v mieste ich pôsobenia fungovala misia už dlhšie.

Ako povedal Jaro, keďže tam nešli s nijakými očakávaniami, nemohli byť sklamaní. „Riziko je stále nejaké, už aj preto, že južný Sudán je mimoriadne chudobná krajina, ale nie je tam klasická vojna. Sem-tam sa stalo, že nejakí vojaci uniesli kamión s liekmi a chceli za neho peniaze, aj to vraj len preto, že nedostávajú pravidelne plat. Obyčajní ľudia, hoci sú mimoriadne chudobní, sú veľmi dobrosrdeční,“ hovoria Jaro aj Vierka.

Dopoludnia pracovali manželia ako zdravotníci v zariadení podobnom slovenskej poliklinike. Popoludní Vierka vyučovala v zdravotníckej škole angličtinu a Jaro základy poskytovania prvej pomoci. Neskôr však zostával na poliklinike až takmer do piatej popoludní, lebo v období dažďov výrazne stúpol počet pacientov. Potom ešte pomáhal okolo školy či okolo domu saleziánov, v ktorom bývali. Cez víkend pomáhali pri distribúcii potravinovej pomoci organizovanej OSN.



„Na jednej strane je tam strašná chudoba a na strane druhej obrovské bohatstvo niektorých jednotlivcov. Napríklad v nemocnici personál nedostal pol roka výplatu, pritom tie peniaze poslané boli. Riaditeľ ale mal tri domy, tri terénne autá,“ povedal Jaro. Vierka doložila, že do nemocnice poslali dieťa vo vážnom stave aj s liekmi a keď ho boli večer pozrieť, o dieťa sa nik nestaral, ani mu nepodal lieky. „Na druhej strane sme zažívali ohromnú radosť, keď sme videli, že vďaka našej pomoci a liekom tunajšie deti vyzdraveli,“ uviedli svorne manželia Vargovci.

Ako prezradila Vierka, krušné chvíle zažili, keď Jaro napriek očkovaniu ochorel na maláriu. „Štyri dni mal vysoké horúčky. Bdela som pri ňom, dávala mu obklady. Boli to mimoriadne ťažké chvíle.“ O Vierku sa zasa strachoval Jaro, keď ju poštípali nebezpečné africké včely.

„Napriek všetkým peripetiám, keď sme odchádzali, zhodli sme sa, že tu určite nie sme poslednýkrát. Bolo to unavujúce psychicky aj fyzicky a mne sa aj cnelo za našimi lesmi, no určite by sme sa tam ešte radi vrátili,“ uzavreli Vargovci.

SITA