Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

17. októbra 2015

Manžela Marilyn Monroeovej Arthura Millera prezývali svedomie Ameriky



Na archívnej snímke z 29. júna 1956 herečka Marilyn Monroe a dramatik Arthur Miller sa objímajú niekoľko hodín pred ich spoločným sobášom v americkom White Plains.



Zdieľať
Na archívnej snímke z 29. júna 1956 herečka Marilyn Monroe a dramatik Arthur Miller sa objímajú niekoľko hodín pred ich spoločným sobášom v americkom White Plains. Foto: TASR/AP
New York/Bratislava 17. októbra (TASR) – V sobotu 17. októbra si pripomíname 100. výročie narodenia významného amerického spisovateľa Arthura Millera.


Svet ho poznal ako "majstra sociálnej tragédie", autora slávnych diel Smrť obchodného cestujúceho (1949), Ohnisko nenávisti (1945) či Skúška ohňom (1953) a tiež ako exmanžela hviezdnej Marilyn Monroeovej. Spoločne s Tennessee Williamsom a Eugenom O'Neillom patrí Arthur Miller k najväčším dramatikom 20. storočia.

Narodil sa 17. októbra 1915 v americkom New Yorku ako syn prisťahovaleckého obchodníka. Detstvo prežil v skromných podmienkach židovskej enklávy na predmestí Brooklynu. Na štúdium literárnej a divadelnej vedy na Michiganskej univerzite (University of Michigan) si svojpomocne zarobil vo viacerých zamestnaniach. Prvé dramatické pokusy realizoval už počas univerzitných štúdií ako autor divadelných a rozhlasových hier, filmový scenárista a publicista.

V období druhej svetovej vojny Arthur Miller vstúpil do americkej literatúry reportážami z vojenského prostredia, ktoré vyšli pod názvom Situácia normálna (1944). Nasledoval román o americkom antisemitizme Ohnisko nenávisti (Focus, 1945) a úspešná rodinná dráma spájajúca spoločenskú kritiku s morálnym hodnotením Všetci moji synovia (All My Sons, 1947). Prestížnu Pulitzerovu cenu (1949) a doživotné čestné miesto na literárnom výslní získal spisovateľ za dielo Smrť obchodného cestujúceho (Death of a Salesman, 1949). Dráma dobre známa z repertoárov svetových divadelných scén i z viacerých filmových verzií poukazuje na hospodársku krízu, na krach "amerického sna" v naivnej a malomeštiackej podobe. Tragické udalosti poľovačky na čarodejnice v rokoch 1692-1693 v Amerike boli námetom ďalšej slávnej Millerovej hry Skúška ohňom (The Crucible, 1953), ktorá sa stala symbolom poukazujúcim na nebezpečenstvo kolektívneho myslenia a poverčivosti. Toto alegorické a kritické dielo bolo príčinou, pre ktorú si dramatika predvolal výbor pre neamerickú činnosť (House of Un-American Activities Committee), on však odmietol spolupracovať. Dostal sa preto na čiernu listinu, divadelný Broadway to však odmietol akceptovať a Millerove hry sa naďalej tešili popularite a mimoriadnej návštevnosti divákov. K ďalším známym dielam uznávaného autora patria napríklad Pohľad z mosta (A Wiew From the Bridge, 1955), Spomienka na dva pondelky (A Memory of Two Mondays, 1955), Po páde (After the Fall, 1964) alebo Cena (The Price, 1968).

Arthur Miller so svojou v tom čase snúbenicou Marilyn Monroe, 22. júna 1956 Foto: TASR/AP


K celosvetovej popularite Arthura Millera prispelo i jeho manželstvo s hereckou ikonou Marilyn Monroeovou. Manželmi boli v rokoch 1956 až 1961 a dramatik pre ňu napísal scenár k filmu The Misfits (Mustangy, 1961). Po rozvode s herečkou sa Miller v roku 1962 oženil s rakúskou fotografkou Inge Morathovou.  

V druhej polovici 60. rokov minulého storočia bol Miller prezidentom medzinárodného PEN klubu. Počas celého života sa aktivizoval v úsilí o svetový mier a medzinárodné porozumenie. Vo svojich dielach odsúdil americký ideál o prosperite tvrdiac, že ho môžu dosiahnuť len tí ľudia, ktorí sú ochotní pristúpiť na nebezpečné morálne kompromisy.

Arthur Miller zomrel 10. februára 2005 na svojej farme v Roxbury v americkom štáte Connecticut vo veku 89 rokov.

Na archívnej snímke z februára 1967 americký režisér Elia Kazan (uprostred) pózuje s dramatikmi Tennessee Williamsom (vľavo) a Arthurom Millerom (vpravo) v kníhkupectve v New Yorku. Foto: TASR/AP


Laureát početných ocenení vrátane Emmy a Tony Awards, Čestných doktorátov Oxfordskej aj Harvardovej univerzity či Ceny Johna F. Kennedyho (1984) zanechal po sebe hodnotné dielo radiace ho medzi velikánov svetovej literatúry.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Chronologický prehľad najväčších prírodných katastrof
<< predchádzajúci článok
Úlohou Unesca bude úplné odstránenie chudoby všade na svete