Máme zlato: Matej Tóth sa stal majstrom sveta v chodeckej päťdesiatke

Peking 29. augusta (TASR) - Slovenský chodec Matej Tóth sa stal majstrom sveta na 50 km. Do cieľa na štadióne pekinského Vtáčieho hniezda dopochodoval triumfálne s časom 3:40:32 po úžasnom sóle. Pre slovenskú atletiku vybojoval v samostatnej ére premiérový titul a počet medailí v histórii rozšíril na štyri, s jedným zlatom a tromi bronzami. Druhý došiel do cieľa Austrálčan Jared Tallent v sezónnom maxime 3:42:17, tretí Japonec Tanajuki Tanii 3:42:55. Z ďalších dvoch slovenských chodcov došiel do cieľa len Dušan Majdán na 30. mieste v sezónnom maxime 3:58:57, premiéru na MS nezvládol Martin Tišťan, ktorého diskvalifikovali.


Ráno o 7.30 pekinského času vyštartovali na trať v okolí štadióna chodci a vo Vtáčom hniezde sa hlavná pozornosť sústredila hneď na Mateja Tótha. V dobrej nálade, usmievavý, dával najavo, že je v optimálnej pohode. Z Dudiniec držal najlepší svetový výkon sezóny, ktorý ho pasoval za najväčšieho favorita. Od prvých metrov so štartovným číslom 110 sa už na monde štadióna usadil na druhé miesto, čo zodpovedalo jeho taktike, strážiť si čelo a v príhodnom okamihu rozbaliť všetko, čo nazbieral v tvrdých tréningoch. Nečakalo sa však, že si zvolí vo svojej jubilejnej desiatej päťdesiatke v kariére iný spôsob, predtým zväčša nastupoval od 30. km, teraz hneď od prvých metrov. Vicemajster Európy vlani v Zürichu so svojimi typickými slnečnými okuliarmi sa odvážne vydal na 24 dvojkilometrových okruhov s úmyslom konečne obohatiť medailové historické konto slovenskej atletiky premiérovým zlatým kovom. Až dosiaľ sa mohla pochváliť tromi bronzami prekážkara Igora Kováča (Atény'97), kladivára Libora Charfreitaga (Osaka'07) a Martiny Hrašnovej (Berlín'09).

Matej Tóth vyšiel zo štadióna po necelých štyroch okruhoch na prvom mieste, akoby chcel všetkým naznačiť, čo od neho treba očakávať. Dokonca sa odhodlal na únik, tempo si však presne strážil, podľa pocitov a pulzovej frekvencie. Hneď na prvej občerstvovačke sa napil a aj ochladzoval vodou, aby organizmus ani na sekundu neprehrial.

V štartovnom poli sa neobjavil jediný Rus Jargunkin a chodci od začiatku pozerali na chrbát Mateja Tótha na čele. Na prvý pohľad pôsobil ako na tréningu, bez námahy, s perfektnou technikou sa pohrával s konkurenciou. Takýto sebavedomý začiatok sa s ním nikdy nespájal, pokojne si ukrajoval metre z vlastných sólo pretekov a náskok neustále zvyšoval.

Medzičas na 5. km (22:57) odhaľoval Tóthovu nadvládu s osemsekundovým náskokom pred ďalšími v poradí. O pravidelný pitný režim sa staral tréner Matej Spišiak, v teplom počasí mimoriadne dôležitý. Na 10. km (45:22) predpokladaný výsledný čas nenadobúdal výstavnú hodnotu, to však nebolo pre Mateja Tótha, bez sebamenšieho náznaku únavy, postatné. Náskok 27 sekúnd pred prenasledovateľmi bol upokojujúci, kým však Tóth diktoval tempo, tak ďalší dvaja slovenskí chodci Tišťan a Majdán pole štartujúcich uzatvárali.

Suverénnosť Mateja Tótha bila do očí. Bez čo len jediného napomínania sa blížil do cieľa so strojovým tempom. Proti páliacemu slnku si na hlavu nasadil šiltovku, onedlho ju však zhodil, strážil si každý detail a na 15. km (1:07:28) jeho náskok pred najbližším prenasledovateľom Austrálčanom Tallentom narástol na 39 sekúnd. Na 17. km síce dostal od rozhodcu prvé varovanie, kilometrové tempo okolo 4:25 min však udržiaval a na 20. km (1:29:24) natiahol medzeru na šesticu za ním na 50 sekúnd.

V polovici trate na 25. km (1:51:17) náskok 55 sekúnd napovedal o hegemónii Mateja Tótha, za ním sa snažili Číňan Žang Lin, Japonec Tanii, Austrálčan Tallent, Barrondo z Guatemaly, Japonec Arai a Ír Heffernan, obhajca titulu z Moskvy. Pravidelným pohľadom na hodinky si Matej Tóth strážil tempo a súperov jedného za druhým predbiehal o celý okruh. Na 30. km (2:13:14) sa už diera prehĺbila na vyše minútu (1:09) a aj keď si Matej Tóth musel na 31. km odskočiť na toaletu, veľa nestratil. Onedlho prežíval sklamanie Guatemalčan Barrondo pri pohľade na červený terčík znamenajúci diskvalifikáciu.

Matej Tóth si znovu nasadil pred 35. km (2:35:20) šiltovku na hlavu a keďže z tempa nepoľavil, ba naopak, ešte zrýchlil, 56 sekúnd náskoku už zlatú medailu priblížilo na dosah. Svoju štvrtú päťdesiatku na MS premenil zverenec Mateja Spišiaka v banskobystrickej Dukle na triumfálny pochod so záverečným koncertom bez sebamenšieho zakolísania, na 40. km (2:57:01) si užíval na čele náskok 1:13 min, siahol si na dno svojich síl a v záverečnom okruhu nezabudol ešte pozdravovať radostnými gestami a úsmevom slovenských fanúšikov. Na štadióne už oslavoval so zástavou v rukách vyžarujúc zo seba obrovskú eufóriu, cieli zasa z plného hrdla vykríkol ľúbim vás.

Prvá reakcia Mateja Tótha v cieli: "Bola to pre mňa asi najjednoduchšia päťdesiatka v kariére. Všetko fungovalo perfektne, užíval som si ju, ďakujem aj fanúšikom, ktorí ma na trati povzbudzovali. Nešiel som na doraz, kotroloval si detaily, mal som aj rezervy. Už v úvode som sa cítil fajn, preto som sa odhodlal na dlhý únik."

Presne o 6.15 SELČ a 12.15 pekinského času sa rozozvučala na Národnom štadióne slovenská hymna, Matej Tóth ju odspieval a vďačne zlatú medailu pobozkal. "Navždy si zapamätám pocity, keď som vošiel na tento prekrásny štadión, keď som vyskočil na najvyšší stupeň, na našu hymnu. Teraz si môžem užívať titul majstra sveta a dúfam, že to nie je naposledy. Prelomil som atletickú históriu na Slovensku a vybojoval premiérové zlato. Na trati som sa zdržal len raz, keď som musel zájsť na toaletu a stratil som asi 25 sekúnd. Táto prestávka mi však pomohla, po 30-tom kilometri som si povedal, že môžem neustále udržiavať na čele v podstate komfortný náskok. Ustrážil som si pulz a vnímal aj otca, myslel som aj na moje dve dcérky a manželku doma."

Nadvláda Mateja Tótha, jeho sebavedomie, viera vo svoje sily bola obdivuhodná. "Ja som sa na preteky doslova tešil, spájali sa s nimi veľké očakávania, no nebol som v strese. Kontroloval som si pocity a záverečnú dvadsiatku všetko zo mňa spadlo, bez náznaku, alebo obáv, že by ma niekto mohol ohroziť. Musel som ísť aj na toaletu, to áno, takéto prestávky však patria k pretekom, aj keď neviem, či sa niekedy majster sveta takto zdržal. Mne sa to stalo prvýkrát v pretekoch, na tréningoch častejšie. Atmosféru na štadióne som si užíval, aj na okruhu, Slovákov akoby bolo viac ako Číňanov, aj so mnou bežali a povzbudzovali. Posledný kilometer mi svaly tvrdli, no nezabránili mi, aby som si užil záver a čestný okruh na štadióne. Do konca života si chcem pamätať tieto chvíle, objatie s otcom, to, čo som zažil na majstrovstvách Európy v Zürichu pri striebre sa so zlatom na svetovom šampionáte ešte znásobilo."

Tréner Matej Spišiak spočiatku počas pretekov zo seba nevyžaroval žiadne pocity, namäkko bol až v cieli. "Prežíval som všetko pokojne, posledných šesť kilometrov som už vedel, že Matej vyhrá a mohol som sa oddať radosti. Emócie teraz so mnou trasú, byť majstrom sveta je niečo neuveriteľné. Druhý rok za sebou sa Matej pripravil na vrcholné podujatie tak, že získal pre Slovensko medailu. Takéto chvíle si treba užiť, dúfam, že to bude impulz pre celú slovenskú atletiku i šport. Boli aj slzy a aj budú, nepamätám si, kedy hrali slovenskú hymnu na vrcholnom podujatí."

V cieli klasifikovali 38 chodcov, deviati sa vzdali, šiestich diskvalifikovali. Medzi tými, čo do cieľa nedošli, boli aj Barrondo (Guat.), Glavan (Ukr.), Nowak (Poľ.) i Tišťan (SR) po diskvalifikáciách.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR