Máme 27 miliónov rúšok, Ukrajine už asi nedáme, vyhlásil Raši

BRATISLAVA 4. novembra (WEBNOVINY) - V štátnych hmotných rezervách máme takmer 27 miliónov ochranných rúšok. Podľa ministra zdravotníctva Richarda Rašiho ich z rezervy uvoľnia, až keď to bude potrebné. V súvislosti s epidémiou na Ukrajine vraj nie je dôvod panikáriť, pretože aktuálny počet ochorení u nás je porovnateľný s rovnakým obdobím minulého roka. Slovensko už v prvom kole poslalo východným susedom 200 000 ochranných rúšok.


Požiadavke Ukrajiny zabezpečiť aj očkovacie vakcíny však vláda Roberta Fica nevyhovie. "Tieto si musíme nechať pre našich ľudí, pretože chrípková sezóna sa len začína," povedal po dnešnom rokovaní vlády Raši. Minister predpokladá, že chrípka bude kulminovať tak ako každý rok na prelome januára a februára. Z toho dôvodu už Ukrajincom neuvoľníme asi ani rúška. "Chceme byť pripravení," argumentuje Raši.

Šéf rezortu upozorňuje, že približne pol milióna nakazených Ukrajincov bojuje pravdepodobne len s obyčajnou chrípkou. Preto Slovákom odporúča očkovanie proti bežnej sezónnej chrípke. "Na bežnú chrípku zomrelo v Európe asi 30 000 ľudí vlani a na celom svete približne 500 000 ľudí," hovorí o podceňovaní bežného vírusu Raši. Minister odporúča dodržiavať základné pravidlá ako je hygiena rúk, zdravá strava či životný štýl. V čase chrípkovej epidémie by sa tiež ľudia mali vyhýbať hromadným podujatiam.

Situáciu za slovenskými hranicami stále monitoruje Úrad verejného zdravotníctva. Od začiatku vzniku epidémie ochorelo už vyše 478-tisíc ľudí, pričom najviac - vyše 104-tisíc prípadov hlásili lekári z Ľvovskej oblasti. U detí do 18 rokov nahlásili zatiaľ vyše 134-tisíc ochorení. Z toho zomrelo 81 osôb, vrátane dvoch detí. V najviac postihnutých oblastiach úrady prijali opatrenia, informovala hovorkyňa úradu Lenka Šramková.

Školy a zdravotnícke zariadenia dostali od humenského a trebišovského regionálneho úradu verejného zdravotníctva usmernenia, ktoré sa týkajú monitorovania a hlásenia akútnych respiračných ochorení. Podľa hovorkyne všetky regionálne úrady hlásia okamžite bratislavskej centrále nárast počtu akútnych respiračných ochorení, chrípky a chrípke podobných ochorení ako aj prípady ťažkej pneumónie a úmrtia.

Nakazení by mali nosiť rúška

Pacienti s chrípkou, ktorí sa pohybujú v miestach s vysokou koncentráciou ľudí, by mali na tvári nosiť rúška. Podľa predsedníčky Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti Zuzany Krištúfkovej tým zabránia šíreniu sezónnej chrípky, pandemickej prasacej chrípky, ale aj prípadnej novej mutácii. Tá sa môže vyskytnúť v prípade, ak sa u pacienta vyskytnú obe ochorenia súčasne. Po prvých príznakoch chrípky (horúčka, bolesť hlavy, bolesť kĺbov, kašeľ, nádcha), by si mal nakazený okamžite nasadiť rúško, často si umývať ruky teplou vodou a mydlom, nesmrkať a nekašľať medzi ľuďmi a po vysmrkaní sa vreckovku zahodiť. "Najdôležitejšie však je ísť čím skôr domov. Chorý nepatrí medzi ľudí, chorý sa má doma liečiť," povedala Krištúková.

Poznáme tri typy chrípkových vírusov - A, B a C. Najnebezpečnejšie sú vírusy typu A, ktoré majú najväčšiu schopnosť mutácie. Práve tie vyvolali všetky väčšie epidémie a pandémie. Typ B vyvoláva menšie epidémie zvlášť v detských kolektívoch a chrípka spôsobená vírusom typu C býva sporadická a prejavuje sa podobne ako prechladnutie. Prirodzenými hostiteľmi vírusu A sú okrem ľudí aj zvieratá, na rozdiel od typu B a C, ktoré môžu infikovať len ľudí. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) 11. júna 2009 v súvislosti s chrípkou A (H1N1) vyhlásila pandemickú fázu číslo 6, čo je najvyšší stupeň pandémie. Doteraz sa objavila v 80 percentách krajín sveta a predpokladá sa, že zasiahne štvrtinu obyvateľstva Zeme.

Najznámejším zdokumentovaným prípadom pandémie je Španielska chrípka, na ktorú ochorela na začiatku 20. storočia až celá štvrtina obyvateľstva Európy a na jej následky zomrelo 20 až 40 miliónov ľudí. Počas 20. storočia svet postihli aj ďalšie vlny chrípkovej pandémie, nemali však až také katastrofálne následky. Posledným zaznamenaným prípadom je Hongkonská chrípka z roku 1968, ktorá zapríčinila jeden až štyri milióny úmrtí. Pôvodným zdrojom infekcie boli zvieratá, najmä prasce, kačky a kone.

SITA