|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 24.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Emília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
29. decembra 2017
Malová: Na osamostatnenie sa bola SR pripravená inštitucionálne
Na archívnej snímke zľava v popredí predseda SNR Ivan Gašparovič a premiér Vladimír Mečiar po podpise Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky.
Zdieľať
Na archívnej snímke zľava v popredí predseda SNR Ivan Gašparovič a premiér Vladimír Mečiar po podpise Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Foto: TASR/Vladimír Benko
Bratislava 29. decembra (TASR) – Hoci z inštitucionálneho pohľadu spĺňalo Slovensko všetky podmienky na to, aby začalo novú samostatnú kapitolu, vo všeobecnosti možno konštatovať, že ani elity a ani väčšia časť spoločnosti nebola pripravená na rozdelenie federácie. Pri príležitosti 25. výročia vzniku samostatnej SR to skonštatovala Darina Malová z katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave.Začiatky samostatnosti podľa jej slov výrazne poznačili sociálne i ekonomické otázky. "Hneď po rozdelení slovenská koruna v porovnaní s českou stratila tretinu svojej hodnoty, príjmy boli nižšie a bola tu vysoká nezamestnanosť," pripomenula Malová. Neistotu prehlboval i fakt, že Slovensko sa iba postupne stávalo štátom, ktorý Európa a svet poznali. "Ja si živo spomínam na to, že bolo ťažko vysvetliť mojim kolegom na univerzitách alebo spolucestujúcim v lietadle, odkiaľ pochádzam. Najmä, že to nie je Slovinsko," uviedla.
Výrazným faktorom, ktorý vplýval na atmosféru prvých rokov samostatnej SR, boli podľa Malovej obavy o každodennú bezpečnosť. "Celospoločenský strach vzbudzovali výčiny organizovaného zločinu, ktoré bezprecedentným spôsobom ohrozovali živnostníkov a malých podnikateľov," pripomenula časy, v ktorých atmosféru i spoločenský diskurz určovali hlavní aktéri samostatnosti.
V období po rozdelení spoločného štátu bolo preto podľa Malovej evidentne cítiť aj pocit menejcennosti voči Čechom. "Súvisel najmä s tým, ako sa naši vedúci politici prezentovali, napr. podozreniami o prepojení na organizovaný zločin, porušovaním demokracie, zastrašovaním opozície i nerešpektovaním ľudských slobôd," zdôraznila Malová. Je presvedčená, že tento pocit určoval aj smerovanie vývoja Slovenska. "A to aj v tom nezamýšľanom prejave, keď väčšina občanov v roku 1998 jasne dala najavo, že si praje, aby sa Slovensko stalo plnohodnotnou súčasťou demokratického a západného sveta," uviedla politologička.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR