Maliarska kronikárka Oravy M. Medvecká by sa dnes dožila 105 rokov

Tvrdošín/Bratislava 11. október (TASR) – Národnú umelkyňu, akademickú maliarku Máriu Medveckú charakterizujú predovšetkým ako kronikárkou rodnej Oravy, pretože z jej tvorby sála hlboký vzťah k oravskému regiónu a jeho ľudom. Bez pátosu a ich idealizovania na plátne. V piatok 11. októbra si pripomíname nedožitých 105 rokov tejto výtvarnej umelkyne.


Mária Medvecká sa narodila 10. októbra 1914 v Tvrdošíne.

Pochádzala zo šľachtického rodu Medvecký z Medvedzieho a Malého Bysterca, ktorý je dnes časťou Dolného Kubína. Maturovala na gymnáziu v Košiciach. Krásu oravskej krajiny a ľudí spoznávala už ako učiteľka, čo bolo po absolvovaní Pedagogickej akadémie v Bratislave. Osem rokov učila v Zubrohlave, Tvrdošíne, Jablonke a Námestove. Popri tom sa intenzívne venovala maľovaniu. Vyštudovala ho spolu s kreslením na Slovenskej vysokej škole technickej v rokoch 1942 – 1945 u profesora Maximiliána Schurmana. V štúdiu pokračovala na Akadémiách výtvarných umení vo Viedni u profesora Robina Christiana Andersena (1945-1946) a v Prahe u profesora Jána Želibského (1946-1947). Tam spoznala časť európskej maliarskej moderny. Blízke jej bolo aj dielo Jána Mudrocha a niektorých našich starších klasikov a maliarov Generácie 1909. V roku 1948 ešte absolvovala Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave. O rok neskôr sa definitívne vrátila na Oravu.

Tvorbu Márie Medveckej charakterizuje realistické zobrazovanie krajiny i ťažkého života prostých oravských ľudí, hoci sa v jej dielach objavujú aj prvky impresionizmu. Natrvalo si však osvojila predovšetkým realizmus maliarov 19. storočia. Od rokov 1948—1949 bola jej tvorba tematicky, ideovo i štýlovo spätá so socialistickým realizmom: „Pod vplyvom významných spoločenských zvratov dochádza okolo roku 1949 aj v tvorbe Márie Medveckej k závažnému zlomu, no na rozdiel od starších generácií jej sa nebolo treba adaptovať, prišla s tvorbou plnou autentickosti.“(L. Skrak).

Zotrvávala v oblasti portrétnej a figurálnej maľby, venovala sa krajinomaľbe a vidieckemu žánru v snahe o monumentálne výjavy z každodenného života. "Na takom malom kúsku zeme, akým je Orava, sú vyabstrahované všetky znaky, ktoré sú najtypickejšie pre Slovensko. Keď to hovorím, nemám na mysli len oravskú krajinu s jej premenlivým baladickým rytmom, drevenú ľudovú architektúru, ľudové umenie — výtvarné, hudobné, slovesné. Ale mám na mysli aj spätosť Oravcov so zemou, bohatú na neuveriteľnú škálu osudov a premien. To všetko spolu vytvára onú neopakovateľnú atmosféru, ktorá podnecuje tvorbu ľudsky i umelecky,“ charakterizovala svoju tvorbu samotná Mária Medvecká.

Od polovice minulého storočia sa venovala aj angažovaným témam socialistickému realizmu. Zaujímavosťou je, že jej prvým ateliérom sa stala stavba Oravskej priehrady, kde po dvojročnom pôsobení aj usporiadala svoju výstavu. Napriek tomu, že išlo o takzvané, dejinami nazývané budovateľské obdobie, ľudia na jej obrazoch nie sú vôbec vykreslení pateticky, ako to v mnohých dielach socialistického realizmu bolo zvykom.

So svojim manželom, akademickým maliarom Ctiborom Belanom majú významný podiel na založení a vzniku Oravskej galérie v Dolnom Kubíne v roku 1965 a tiež sa zaslúžili o vznik Slanického ostrova umenia na Oravskej Priehrade. Rovnako prispeli ku kultúrno-výchovnej činnosti v oblasti výtvarného umenia, nielen na Orave. Od roku 1979 v budove klasicistickej kúrie z 19. storočia vystavuje jej diela galéria v Tvrdošíne, ktorú po nej pomenovali (je to vysunuté pracovisko Oravskej galérie v Dolnom Kubíne). Na ploche 583 štorcových metrov je vystavených spolu 266 olejomalieb a kresieb, ktoré poskytujú obraz o jej vývojových etapách a žánrových okruhoch celoživotnej tvorby.

Vo štvrtok 25. apríla 2019 otvorili jubilejnú 40. sezónu tejto galérie.

Bola autorkou návrhu na československú bankovku v nominálnej hodnote 10 korún, ktorá bola v obehu od 1. februára 1961 do 30. júna 1988 a spolu s manželom, akademickým maliarom, Ctiborom Belanom vytvorili aj návrh na československú bankovku v nominálnej hodnote 500 korún, ktorá však nikdy nebola vydaná.

Titul národnej umelkyne Márii Medveckej udelili v roku 1974 pri príležitosti jej životného jubilea 60 rokov. Svoje diela vystavovala nielen na Orave, ale i v mnohých mestách bývalého Československa, v niekdajšom Sovietskom zväze, v Číne, Maďarsku, bývalej NDR, Poľsku, či Rumunsku.

Akademická maliarka Mária Medvecká zomrela 23. apríla 1987 vo veku 73 rokov v Bratislave. Pochovaná je na cintoríne v Tvrdošíne-Medvedzí.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR