Maliarom pre hepatitídu

José Alfonso Morera Ortiz, vo svete umenia známy ako El Hortelano, sa narodil 6. augusta 1954 vo Valencii. Už jeho otec, povolaním chemik, sa vo voľnom čase venoval maľovaniu. Mama poetka napísala sedem kníh poézie a tri z nich ilustroval jej syn.

El Hortelano hovorí, že intenzívne začal kresliť v období, keď ho v detstve zdĺhavý priebeh hepatitídy prinútil stráviť rok a pol v posteli. Vtedy sa rozhodol, že bude maliarom, o päť rokov neskôr už vystavoval prvé obrazy. Keď sa v osemnástich rokoch pokúsil zmeniť svoje smerovanie a pokračovať v otcových šľapajach, štúdium farmácie sa mu osudným nestalo. Ako inak, pokračoval v maľovaní.
Keďže El Hortelano je protipólom výtvarníkov, ktorí tvoria v izolácii ateliéru, zanedlho sa stal súčasťou umeleckej, dnes už kultovej skupiny Madridské hnutie. K tej patrí aj u nás známy režisér Pedro Almodóvar.
O výstave v Danubiane hovorí, že je výberom toho najlepšieho, čo namaľoval za dvadsaťpäť rokov svojej kariéry, ale ponúka aj ukážky najnovšej tvorby. Španielove maľby sú dynamické, hutné a výbušné. Cítiť v nich históriu španielskej maľby šialeného Goyu a Dalího, ktorý bláznovstvo len rafinovane predstieral. Ale v El Hortelanových maľbách sa neodráža ani náznak duševnej nerovnováhy, skôr naopak, sršia energiou a radosťou zo života.
Urbanistické obrazy v prvej sále expozície sú inšpirované životom Madridu. V ďalšej sérii malieb sa odkazy na priestor strácajú. Oblé tvary a teplé farby, ktorými ich namaľoval, inšpirovali historikov umenia k tomu, aby nazvali túto etapu jeho tvorby „oranžovým obdobím“.
Okrem krajiny a mesta je výtvarníkovi často inšpiráciou aj cestovanie. Na obrazoch z Fínska sa objavujú mravce, pretože autor sa práve zaoberal ich životom a magickou symbolikou, maľby z „newyorského“ obdobia, plné odkazov na americkú kultúru, sú zase zeleno-modré.
Počas študijného pobytu v Ríme vytvoril sériu Paternoster, v ktorej sa snažil zobraziť harmóniu človeka s mikrokozmom a následne sa premaľoval k cyklu obrazov o makrokozme, ktoré nazval obdobím Veľkej medvedice. V štvrtej výstavnej sále visia obrázky z poslednej etapy, postavené na odtlačku maliarovej dlane. V nej nachádza poetické symboly vtáka, lode, ale aj ľudskej figúry. O svojej technike El Hortelano prezrádza: „Maľujem takmer výlučne olejovými farbami na plátno. Na kvalite farieb si dávam veľmi záležať a prv, než s nimi začnem realizovať obrazy, podrobím ich prísnym testom. Zavriem ich do chladničky, vystavím ich horúcemu slnku...,“ gestikuluje maliar a priznáva, že štetce sú pre jeho temperament často príliš jemné, preto pomôcky na maľbu kupuje aj v obchodoch pre murárov. „Niektoré efekty vytváram nožmi, iné zmiešaním farieb so zeminou a s drevenými pilinami. Na jeden obraz som dokonca strieľal zo vzduchovky,“ smeje sa. Keď mu zubár vytrhol dve stoličky, čerstvú bolesť si liečil v ateliéri a zuby nalepené na plátno sa stali aj centrálnym motívom kreácie. „Techniku sa dá naučiť, ale inšpiráciu nie. Tá musí vychádzať zo srdca. Musel som zažiť veľa extáz aj utrpenia, aby som mohol namaľovať tieto obrazy,“ vyhlásil maliar.
Pri príležitosti slávnostného otvorenia výstavy „El Hortelano“ prevzal holandský mecenáš umenia a zakladateľ Múzea Danubiana Gerard H. Meulensteen z rúk španielskeho veľvyslanca na Slovensku kríž Radu za občianske zásluhy.
Galina Lišháková