Malí školáci v obci Dúbrava denne kontrolujú starostu pri práci

Dúbrava 28. novembra (TASR) – Žiaci základnej školy v dedinke Dúbrava, okres Levoča, majú činnosť starostu obce pod absolútnou kontrolou. Obecný úrad, školu, škôlku i kultúrny dom tu majú v jednej budove. Starosta Ondrej Hovančík má síce samostatný vchod do kancelárie, ale sklenené dvere, cez ktoré vidno do jeho kancelárie priamo z jedálne školy, zamurovať nedal.


„Všetci sa ma pýtajú, či mi nevadí, že decká sa na mňa pozerajú, keď píšem, telefonujem alebo rokujem s nejakým hosťom. Niekedy robia grimasy, inokedy mi zamávajú. Keď mám trocha času, tak idem k nim alebo ich zavolám k sebe. Takto sme si na seba zvykli,“ hovorí starosta Dúbravy.

Dodáva, že tu všetci ľudia o sebe všetko vedia, nezdráhajú sa pýtať či povedať svoj názor, keď sa im niečo nepáči. Keď treba zabrať v robote, tak sa snažia pomôcť, a keď sa chcú zabaviť, tak to vedia roztočiť.

„Aj keď sa, samozrejme, nedá všetkým vyhovieť, som presvedčený, že tu žijú dobrí ľudia. Vlani sme sa teda rozhodli, že sa zapojíme do ankety Dedina roka, veď hanbiť sa nemáme za čo a máme sa čím aj pochváliť,“ hovorí prvý muž obce, ktorý tu úraduje už 25 rokov. Dedina teda vstúpila do otvoreného súboja s ďalšími slovenskými obcami, aby sa ešte viac zviditeľnila.

Hovančík vysvetlil, že sa na nič nehrali, nič umelo nepripravovali a ani neupratovali, pretože príde niekto sondovať, ako tu žijú. Doplnil, že komisia si prezrela dedinu, diskutovala so zástupcami viacerých organizácií a klubov. Vypočuli si miestnu mužskú folklórnu skupinu a nezabudli ani na tamojšieho pána farára.

„Osobne si myslím, že porotu zaujalo to, ako sme ich tu prijali. Nič nebolo pripravené, pekne sme ich tu privítali, ako sme zvyknutí. O našej obci rozprávali hlavne deti. Vedeli všetko o tom, že máme vodovod, plyn a boli veľmi spontánne,“ hovorí starosta.

Verdikt už je dnes známy, pretože obec Dúbrava získala prvé miesto v súťaži Dedina roka 2015 v kategórii Pospolitosť. Ľudia to považujú za ocenenie práce viacerých generácií ľudí pri zveľaďovaní dediny, ako aj záväzok do budúcnosti .

Dedinka s 350 obyvateľmi sa nachádza na Spiši a leží na svahoch pohoria Branisko. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1293, kde sa uvádza ako osada Dobra. Svoje dnešné pomenovanie si obec nesie už od roku 1300.

V obci je vybudovaný vodovod i kanalizácia, na ktorú je napojených asi 90 percent domov. Vo výstavbe však pokračujú naďalej. Okrem toho majú i obyvatelia možnosť pripojiť sa na plynové rozvody. Keďže si chcú udržať predovšetkým mladých ľudí, postavili tu aj osembytovú jednotku a plánujú vybudovať aj ďalšiu.

Obyvatelia sa väčšinou hlásia k rímskokatolíckej cirkvi a spoločne sa stretávajú na bohoslužbách v kostole sv. Jána Krstiteľa. Do chrámu ich zvoláva aj zvon s priemerom 630 centimetrov a hmotnosťou 250 kilogramov, ktorý v roku 1663 ulial majster Matej Ulrich z Prešova.

Vodu z miestnych prameňov vraj pili aj páni na Spišskom hrade

Historické dokumenty nehovoria o tom, že by sa niekedy v dedinke Dúbrava, okres Levoča, ťažilo zlato alebo drahé kamene. Pravdepodobne tu ani žiaden zbojník nikdy nezakopal nazbíjané bohatstvo. Poklad však táto obec určite vždy mala a podľa domácich je ním aj dnes tamojšia pitná voda.

Voda má vraj veľmi dobrú kvalitu a dosahuje parametre, ktoré sa udávajú pre dojčenskú vodu. Toto asi v minulosti vedeli aj páni na stredovekom hrade, pretože podľa niektorých historických záznamom vraj pili práve túto vodu. Tá vyvierala pod kopcom Sľubica v pohorí Braniska.

„Hovorí sa, že z Dúbravy čerpali vodu na Spišský hrad. Obec je od neho vzdialená niekoľko kilometrov, ale je vyššie položená ako hrad, takže technicky to možné bolo. Máme tu aj miestnu lokalitu Rúry, ktorá mohla dostať meno podľa toho, že tadiaľto prechádzalo potrubie na Spišský hrad,“ uvažuje rodák z Dúbravy František Dolný.



Keď ste v minulosti navštívili typickú slovenskú dedinu, studňa bola takmer v každom dvore. Špecifikom Dúbravy je však to, že studní tu bolo len pár, a to na hornom konci dediny. Do roku 1954 voda voľne vytekala a ľudia si ju naberali z miestneho potoka.

„Ešte pred tým, ako sa išlo pracovať na pole a pásť dobytok, si ľudia naberali vodu z potoka. To bývalo tak okolo štvrtej hodiny ráno alebo to urobili v noci. Keď už prešiel dobytok cez vodu, tá sa zmútila a museli zasa čakať, kým sa vyčistí,“ spomína si dôchodca Juraj Bašista.

Časom si tu ľudia vybudovali samospádový vodovod. V roku 1955 si na hornom konci spravili záchyt s rezervoárom a postavili gravitačný vodovod.

„Potrubie malo okolo kilometra, tiahlo sa cez celú dedinu a každých 100 metrov bol výpust, odkiaľ si ľudia brali vodu,“ vysvetľuje Dolný.

Doplnil, že neskôr tu vodárne vybudovali vodovod a časť z neho zostala v obecnom vlastníctve. Tá zásobuje vodou dedinu a druhá vetva zabezpečuje pitnú vodu pre neďaleké Spišské Podhradie.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR