|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 19.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Judita
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
09. marca 2011
Malé vodné elektrárne majú svoju produkciu výrazne zvýšiť
Malé vodné elektrárne by mali do roku 2015 vyrobiť 450 GWh za rok. Do roku 2030 by mal objem elektriny, ktorú vyprodukujú, ešte vzrásť, a to až na 850 GWh/rok. Tieto ciele si dnes ...
Zdieľať
Foto: geocaching.skBRATISLAVA 9. marca (WEBNOVINY) - Malé vodné elektrárne by mali do roku 2015 vyrobiť 450 GWh za rok. Do roku 2030 by mal objem elektriny, ktorú vyprodukujú, ešte vzrásť, a to až na 850 GWh/rok. Tieto ciele si dnes vytýčila vláda, ktorá schválila Návrh koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030. Ten na rokovanie predložil minister životného prostredia József Nagy.
Stratégia energetickej bezpečnosti SR vytýčila cieľ zvýšiť výrobu elektrickej energie v malých vodných elektrárňach z 250 GWh/rok v roku 2005 na 350 GWh/rok do roku 2010. Predkladaný návrh koncepcie v súlade so Stratégiou energetickej bezpečnosti SR a ďalšími východiskovými strategickými dokumentmi upravuje tento cieľ pre ďalšie roky. Vláda si dnes vytýčila zvýšiť výrobu elektrickej energie v malých vodných elektrárňach na 450 GWh/rok do roku 2015 a na 850 GWh/rok do roku 2030. "Výhľadový cieľ do roku 2030 je vytýčený ako ambiciózny indikatívny cieľ, ktorého plnenie je podmienené splnením záväzkov SR vyplývajúcich z cieľov rámcovej smernice o vode a ochrany území Natura 2000," píše sa v návrhu koncepcie.
Malé vodné elektrárne stagnujú
Súčasný stav využívania hydroenergetického potenciálu slovenských vodných tokov na výrobu elektrickej energie v malých vodných elektrárňach je stagnujúci. Súvisí to predovšetkým s ich problematickým umiestňovaním, ktoré je okrem technických požiadaviek podmienené zohľadňovaním množstva ďalších aspektov, z ktorých najväčšou bariérou sú tie environmentálne. "Prísne limity ochrany prírody a krajiny pôsobia likvidačne na rozvoj hydroenergetického využívania slovenských riek. Je pravdou, že budovanie nových malých vodných elektrární sa nezaobíde bez istých negatívnych vplyvov na životné prostredie. Tieto sa však dajú výrazne eliminovať účinnými opatreniami a kompenzáciami," píše sa v koncepcii.
Podiel výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov na jej celkovej výrobe sa v SR v súčasnosti pohybuje na úrovni približne 16,6 percenta. Z toho okolo 90 percent pripadá na veľké vodné elektrárne. Vzhľadom na to, že lokality vhodné pre umiestňovanie veľkých vodných elektrární sú v súčasnosti už hydroenergeticky využívané, respektíve v štádiu príprav a výstavby nových, koncepcia ich ďalší rozvoj nerieši a zameriava sa len na malé vodné elektrárne.
Cieľom je získať lacnejšiu energiu
Cieľom jednotlivých projektov, podporovaných koncepciou, je výroba čistej a lacnej elektrickej energie, ktorá sa nedá zabezpečiť iným, environmentálne prijateľnejším spôsobom. Návrh koncepcie bol predložený ako rámcový, východiskový dokument na usmernenie procesov prípravy, realizácie, posudzovania a povoľovania výstavby vodných stavieb s energetickým využitím s výkonom do 10 MW, teda malých vodných elektrární, na vodných tokoch SR. Má slúžiť potenciálnym investorom, projektantom, správcom vodných tokov, vecne a miestne príslušným orgánom štátnej správy, územnej samosprávy a ďalším dotknutým subjektom pri príprave, realizácii, posudzovaní a povoľovaní malých vodných elektrární.
Stratégia energetickej bezpečnosti SR vytýčila cieľ zvýšiť výrobu elektrickej energie v malých vodných elektrárňach z 250 GWh/rok v roku 2005 na 350 GWh/rok do roku 2010. Predkladaný návrh koncepcie v súlade so Stratégiou energetickej bezpečnosti SR a ďalšími východiskovými strategickými dokumentmi upravuje tento cieľ pre ďalšie roky. Vláda si dnes vytýčila zvýšiť výrobu elektrickej energie v malých vodných elektrárňach na 450 GWh/rok do roku 2015 a na 850 GWh/rok do roku 2030. "Výhľadový cieľ do roku 2030 je vytýčený ako ambiciózny indikatívny cieľ, ktorého plnenie je podmienené splnením záväzkov SR vyplývajúcich z cieľov rámcovej smernice o vode a ochrany území Natura 2000," píše sa v návrhu koncepcie.
Malé vodné elektrárne stagnujú
Súčasný stav využívania hydroenergetického potenciálu slovenských vodných tokov na výrobu elektrickej energie v malých vodných elektrárňach je stagnujúci. Súvisí to predovšetkým s ich problematickým umiestňovaním, ktoré je okrem technických požiadaviek podmienené zohľadňovaním množstva ďalších aspektov, z ktorých najväčšou bariérou sú tie environmentálne. "Prísne limity ochrany prírody a krajiny pôsobia likvidačne na rozvoj hydroenergetického využívania slovenských riek. Je pravdou, že budovanie nových malých vodných elektrární sa nezaobíde bez istých negatívnych vplyvov na životné prostredie. Tieto sa však dajú výrazne eliminovať účinnými opatreniami a kompenzáciami," píše sa v koncepcii.
Podiel výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov na jej celkovej výrobe sa v SR v súčasnosti pohybuje na úrovni približne 16,6 percenta. Z toho okolo 90 percent pripadá na veľké vodné elektrárne. Vzhľadom na to, že lokality vhodné pre umiestňovanie veľkých vodných elektrární sú v súčasnosti už hydroenergeticky využívané, respektíve v štádiu príprav a výstavby nových, koncepcia ich ďalší rozvoj nerieši a zameriava sa len na malé vodné elektrárne.
Cieľom je získať lacnejšiu energiu
Cieľom jednotlivých projektov, podporovaných koncepciou, je výroba čistej a lacnej elektrickej energie, ktorá sa nedá zabezpečiť iným, environmentálne prijateľnejším spôsobom. Návrh koncepcie bol predložený ako rámcový, východiskový dokument na usmernenie procesov prípravy, realizácie, posudzovania a povoľovania výstavby vodných stavieb s energetickým využitím s výkonom do 10 MW, teda malých vodných elektrární, na vodných tokoch SR. Má slúžiť potenciálnym investorom, projektantom, správcom vodných tokov, vecne a miestne príslušným orgánom štátnej správy, územnej samosprávy a ďalším dotknutým subjektom pri príprave, realizácii, posudzovaní a povoľovaní malých vodných elektrární.