Komorný divadelný priestor na Školskej ulici 14 vedľa Slonenského rozhlasu a Národnej banky ožil divadlom na jeseň v roku 1991, keď sa Štefan Korenči so svojimi blízkymi rozhodol založiť Dovadlo a.ha.
Okolo neho sa vtedy združilo vzácne umelecké zoskupenie, do ktorého patrili aj Marián Geišberg a Ján Kroner. Prvá premiéra bolo dielo E.Alheeho: „Zoo story“. Dramaturgia divadla sa niesla v duchu podobnej tvorby, pretože vždy šlo o kvalitný výber autorov a diel. Janko Kroner a Marián geišberg si podľa vlastných slov chodili do divadla oddýchnuť a načerpať tvorivú energiu. Blízkosť diváka bola pre herca výnimočná, pretože „divák v A.háčku „ sa nenechal oklamať. Tu sa zrodilo aj priateľstvo hercov. Neskôr síce Marián z divadla odišiel, ale vtedajšiemu priestoru a.ha zostal podnes verný v inom divadelnom združení, ktorým je Ticho a spol. Viki Janouškovej, Korenčiho sestry, ktoré tam od septembra tohto roku pôsobí. Divadielko, o ktorom bola reč, dnes,teda presne od 29. októbra sídli na Malej scéne STU. Divadelná rodina Štefana Korenčiho sa divadlu venuje v plnej miere. Kým, kedysi Divadlu a.ha predchádzala myšlienka:“ Vytvoriť divadlo v ktorom sa môžu stretávať divadelníci spoločnej krvnej skupiny“, ako povedal režisér a umelecký šéf terajšej Malej scény STU, sa dnes síce divák od herca o čosi vzdialil, ale myšlienka zostala tá istá, teda, združiť umelcov tej istej krvnej skupiny. „Príchodom na „malú scénu STU“ sa zmenila jediná vec – nemôžeme používať variabilný priestor (aréna atď.)“, vraví. „ Inak je tento priestor, čo sa týka kontaktu veľmi podobný“, povedal Štefan Korenči..„Áhačko“ vytvorilo cca 50 premiér a spolupracovalo s ním do 200 divadelníkov“, uviedol riaditeľ čosi zo štatistiky starého priestoru. Divadlo na Školskej 14 spolupracovalo s mnohými umelcami, a to nezostávalo striktne pri tých bratislavských. Svoju pečať v ňom nechali aj Martinčania či krajanské divadlo v Maďarsku, Vertigo... Pracovalo v ňom množstvo režisérov. Na túto otázku dokáže zakladateľ divadla odpovedať okamžite: „ „Boli to režiséri: Nvota, Oľha, Gombár, Kolár, Horňák, Kaprálik Ondro, Zdrada– Biel, Anton Korenči ml., Juraj Bielik, Pražmári;“. Ale ani divadlám nezatvorili dvere a umožnili hosťovanie mnohým: Trnava, Martin, Vertigo, Komárno, Divadlo Pôtoň, VŠMU, Konzervatórium, Divadlo Zrakač (nevidiaci). Divadelníci sa museli za týchto devätnásť rokov pôsobenia obracať, pretože okrem dotácií MČ Staré mesto museli písať nejeden grant. Niekedy pomohli aj dary od sponzorov, ale práca, ako je divadlo nie je o peniazoch. Divadelníci, ako sú Ján Kroner, terajšia tvár Malej scény a lobista, ako ho Štefan Korenči nazval, Marián Geišberg, Vladimír Jedľovský, spomínaný nebohý Anton Korenči najstarší, Martinčania Martin Horňák, Renáta Rundová, Jana Oľhová a ďalší, dokázali, že divadlo sa robí aj napriek diaľke, sporom, nesúhlasu, no najmä s láskou k Múze. Divadlo, akým je už dnešná, staronová Malá scéna STU, kde je A.ha od októbra, dostala teda nový šat, v niektorých prípadoch nových hercov, ale v každom prípade pokračovateľov divadelného umenia, ktoré vsádza najmä na umenie, nie na sprofanované a vyčačkané predstavenia. Divadlo na Dostojevského rade v Bratislave, ktoré už nesie aj nový názov, teda stále ten istý, len s novými ľuďmi, začalo premiérou Snehová kráľovná tvorcov Juraja Bielika a Antona Korenčiho ml.. Vznikla na motívy slávneho príbehu H. Ch. Andersena. Rozprávka rozvíja tradíciu úspešných detských titulov Divadla a.ha (Janko a Marienka, Malá morská víla). Je prvou premiérou divadla v nových priestoroch Malej scény STU. V nových priestoroch sa tvorcom otvorila možnosť venovať sa viac klasike. Deti si tam však vždy nájdu tiež svoje.