Majster grimasy - Louis de Funés

BRATISLAVA 30. júla (WEBNOVINY) - Francúzsky herec Louis Germain David de Funés de Galarza, známy ako Louis de Funés sa narodil 31. júla 1914 v Courbevoie (Seine, Francúzsko). Jeho otec - Carlos Luis de Funés de Galarza pracoval ako právnik v Španielskej Seville, neskôr sa z neho stal obrábač diamantov. Hercova matka Leonor Soto Reguera mala španielsko-portugalský pôvod.

Mladý Louis sa zaujímal o hru na klavíri a kresbu. Zo školy ho vyhodili a následne vystriedal niekoľko zamestnaní. Bol kožušníkom, dekoratérom, aranžérom, účtovníkom i predavačom. Najdlhšie sa držal ako džezový klavirista v Pigalle, kde rozosmieval hostí svojimi grimasami. Neskôr študoval rok herectvo v Simonovej hereckej škole. V tom čase uzavrel niekoľko výhodných zmlúv, napríklad s Danielom Gélinom. Počas okupácie Paríža v čase druhej svetovej vojny pokračoval v štúdiu hry na klavír v hudobnej škole, kde sa zamiloval do sekretárky Jeanne Barthelemy de Maupassant, vzdialenej príbuznej legendárneho spisovateľa Guya de Maupassanta. Ako neskôr sama povedala, ona sa nezamilovala do hviezdy, ale "mladíka, ktorý hral džez ako Boh". Dvojica sa zosobášila v roku 1943, dvaja synovia sa im narodili v rokoch 1944 a 1949. Starší Patric de Funés de Galarza sa stal doktorom medicíny, mladší Olivier de Funés de Galarza chvíľku hral, no viac ho to tiahlo k letectvu. Stal sa teda pilotom spoločnosti Air France. Jeanne ale nebola hercovou prvou manželkou. Prvé manželstvo totiž uzavrel ešte v roku 1936 s Germaine Louise Elodie Carroyer. Páru sa v roku 1937 narodil syn Daniel Charles Louis de Funés de Galarza, no v novembri 1942 sa rozviedli. Funés počas druhého manželstva pokračoval v koncertovaní po nočných kluboch, uvedomujúc si, že o malého, vychudnutého a plechavého herca nie je veľký záujem. Jeho manželka a kolega Daniel Gélin ho ale povzbudzovali a tak v roku 1945 Louis de Funés debutoval vo filme. Snímka sa volala Pokušenie z Barbizon a hral v nej so Simone Renant a Françoisom Périerom. Mal vtedy už 31 rokov, čo nie je práve najmenej na začiatok hereckej dráhy. I napriek tomu za dvadsať rokov stvárnil približne sto filmových postáv.

Medzinárodnú slávu si vyslúžil v rokoch 60-tych, keď účinkoval v komédiách ako Žandár zo Saint Tropez (1964) režiséra Jeana Giraulta alebo trilógii o Fantomasovi - Fantomas (1964), Fantomas sa hnevá (1965) a Fantomas kontra Scotland Yard (1966) režiséra Andrého Hunebellea. Policajta sršiaceho energiou, hyperaktívneho a nekontrolovateľného stvárnil tak presvedčivo, že mnohí si ho dodnes spájajú najmä s tomuto rolou. Po sérii úspešných filmov sa stal v roku 1968 najobľúbenejším hercom Francúzska. Kým však zažiaril v snímke o snaživom žandárovi, účinkoval v 120 iných filmoch. Jeho cesta k hlavnej postave vo filme však bola oveľa "drastickejšia", ako sa na prvý pohľad zdá. Hlavnú rolu totiž získal až po tom, ako stvárnil vedľajšie úlohy v asi 80 filmoch. Medzi jeho najznámejšie filmy sa radia Do videnia, pán Grock (1950), Adresát neznámy (1951), Moja žena je úžasná (1951), Jed (1951), Sedem smrteľných hriechov (1952), Pán Taxi (1952), Boli piati (1953), Život poctivého človeka (1953), Zelené obilie (1954), Baran má päť nôh (1955), Husári (1955), Nemožný pán domovník (1955), Otec, matka, moje žena a ja (1956), Smoliar (1957), Kapitán Fracasse (1960), Výhodná kúpa (1961), Diabol a desatoro (1962), Žandár sa žení (1968), Hybernatus (1969), Piti, Piti, pá (1969), Žandár vo výslužbe (1969) a iné.

V Európe bol veľmi populárny počas celých 70-tych rokov, no okrem filmov pokračoval aj v hraní na divadelných doskách. Herca - komika začali prezývať "muž štyridsiatich tvárí", pretože toľko ich vraj vedel vyčariť za jedinú minútu. Medzi jeho ostatné úspešné snímky z neskoršieho obdobia patria Žandár a mimozemšťania (1979), či Lakomec (1980). Na pľaci sa počas kariéry stretol s velikánmi tej doby - Jeanom Maraisom, Mylene Demongeot, Jeanom Gabinom, Yvesom Montandom, Annie Girardot a inými.

Louis de Funés zomrel na následky srdcového infarktu a komplikácii po mozgovej príhode 27. januára 1983 v Nantes (Francúzsko). Jeho telo je pochované na cintoríne známom ako Cimetiere du Cellier. Socha veľkého - malého komika stojí v ružovej záhrade jeho manželky. Milovaný herec bol totiž známy pestovateľ ruží, niektoré boli po ňom dokonca pomenované.

V roku 1998 vydala Francúzska pošta známku s jeho podobizňou.

SITA