Majetok zaistený v trestnom konaní budú spravovať daniari

Bratislava 31. januára (TASR) – Zaisťovanie majetku v trestnom konaní a jeho správa by mali byť v budúcnosti efektívnejšie. Je to hlavným cieľom návrhu zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku, ktorý v stredu schválila vláda. Zaistený majetok bude v budúcnosti spravovať Finančné riaditeľstvo SR.


Návrh zákona zavádzajú nové zaisťovacie inštitúty, sprísňuje skutkovú podstatu trestného činu marenia výkonu správy daní a rozširuje možnosť využitia agenta, čím sa do slovenskej legislatívy zapracovávajú opatrenia Akčného plánu boja proti daňovým podvodom. Návrh reaguje aj na viaceré ďalšie požiadavky z praxe.

Ministri mali na stole materiál po druhý raz, keď 8. novembra 2017 vláda rokovanie o tomto bode prerušila. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) sa rozhodla otvorené otázky ešte raz prediskutovať s ministerstvom vnútra, Generálnou prokuratúrou SR a ústavnými právnikmi. Výsledkom je materiál v novom znení.

Na vláde sa podľa ministerky viedla v novembri diskusia o tom, ako nájsť primeraný balans medzi potrebou zaistenia majetku a rešpektom k tomu, že ide o zásah do vlastníckeho práva. Kľúčovou otázkou bol pritom návrh polície a prokuratúry, aby o zaistení mohol rozhodovať aj policajt. Táto nová právomoc napokon nebude zavedená.

„Vrátili sme sa k terajšiemu stavu, že o zaistení majetku bude principiálne rozhodovať súd, prípadne prokurátor, ktorého rozhodnutie bude aprobované do 48 hodín súdom,“ priblížila Žitňanská 26. januára na stretnutí s novinármi. Právna úprava sa tiež posilnila v tom smere, že všetky zložky sa počas zaistenia majetku budú musieť zaoberať priebežne otázkou, či stále pretrvávajú dôvody.

„To je z môjho pohľadu legitímna požiadavka,“ skonštatovala ministerka. Zaistenie majetku bude tiež limitované časovým obdobím, čo bude podľa Žitňanskej vytvárať istý tlak na orgány činné v trestnom konaní, aby prípad uzavreli v lehote, ktorá je stanovená pre zaistenie majetku.

Návrh prináša novú právnu úpravu správy zaisteného majetku. Zmeny v Trestnom zákone a Trestnom poriadku majú za cieľ zefektívniť nástroje pre zaisťovanie majetku v trestnom konaní. Zmenami v zákone o Policajnom zbore a zákone o finančnej správe sa rozširuje pôsobnosť polície a daniarov pri zaisťovaní nelegálnych príjmov, nelegálneho majetku, financovania terorizmu a trestnej činnosti.

Nové pravidlá budú platiť pre správu majetku, ktorý bol zaistený v trestnom konaní, pri správe daní, preukazovaní pôvodu majetku a pri výkone medzinárodných sankcií. V súčasnosti vykonávajú správu orgány činné v trestnom konaní. Ministerstvo to považuje za nevyhovujúce, nakoľko ich úlohu vidí primárne v odhaľovaní a stíhaní trestnej činnosti a nie staraní sa o zhabaný majetok.

Kompetencia preto prejde do pôsobnosti Finančného riaditeľstva SR. To bude môcť poveriť správou aj iné subjekty v prípade, že jeho možnosti nebudú postačovať. Zaistený majetok budú môcť daniari predať, a to aj bez súhlasu vlastníka, ak ide o veci podliehajúce rýchlej skaze, rýchlo strácajúce na hodnote, so správou ktorých sú spojené neprimerané náklady a podobne. Ide napríklad o predaj automobilov zabavených v rámci odhaľovania trestnej činnosti.

Ministerstvo zavádza nové zaisťovacie inštitúty, ako zaistenie nehnuteľnosti, zaistenie obchodného podielu, zaistenie inej majetkovej hodnoty, zaistenie náhradnej hodnoty. Dôležitou zmenou je, že zaisťovacie inštitúty bude možné využívať už aj pred vznesením obvinenia, respektíve v rámci postupu pred začatím trestného stíhania. Rezort tým rieši situácie, keď sa páchateľ v medzičase od začiatku vyšetrovania po vznesenie obvinenia účelovo zbavoval majetku. O zaistení majetku bude môcť rozhodnúť prokurátor v prípravnom konaní alebo sudca v ostatných prípadoch.

Pribúda aj ochranné opatrenie „zhabanie časti majetku“, ktorým sa budú postihovať výnosy z trestnej činnosti tak, ako to predpokladá právo EÚ. Súčasná právna úprava neumožňuje prepadnutie či zhabanie časti majetku. Zaistenie majetku v trestnom konaní bude mať absolútnu prednosť pred inými zaisťovacími inštitútmi, ako je napr. záložné právo, exekúcie, konkurz. Podľa ministerstva tak nebude možné fiktívnymi pohľadávkami zmenšovať majetok pochádzajúci z trestnej činnosti.

Oprávnenia, ktoré má dnes finančná alebo kriminálna polícia pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných finančných operácií či legalizácie príjmov z trestnej činnosti, bude môcť po novom využívať aj na odhaľovanie nelegálnych príjmov, nelegálneho majetku, financovania terorizmu alebo trestnej činnosti s predpokladanou značnou škodou alebo škodou veľkého rozsahu. Rozšíriť sa má tiež rozsah využitia oprávnenia finančnej polície a kriminálnej polície pri prelamovaní bankového tajomstva, resp. zisťovaní údajov z bánk a pobočiek zahraničných bánk.

Sprísňuje sa skutková podstata trestného činu marenia výkonu správy daní, cieľom je eliminácia priestoru na špekulácie o tom, ktoré porušenie daňových predpisov je ešte správny delikt a ktoré už trestným činom. Po novom bude možné postihovať aj konanie spočívajúce vo falšovaní a marení dôkazov rozhodujúcich pre správne určenie dane. Rezort zároveň navrhuje, aby bolo trestné aj nesplnenie zákonom stanovenej povinnosti poskytnúť súčinnosť pri správe daní.

Možnosti využitia civilného agenta sa rozširujú aj na trestný čin skrátenia dane a poistného, neodvedenia dane a poistného, daňového podvodu, poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe alebo pri obzvlášť závažnom zločine spáchanom organizovanou skupinou alebo nebezpečným zoskupením. Prax totiž ukazuje, že do protiprávnych zdaniteľných obchodov je v podstate nereálne zaviesť agenta z radov polície, argumentuje rezort. Prebiehajú totiž výlučne medzi vopred určenými daňovými subjektmi, ktoré ovládajú vopred určené osoby.

Agentom preto v takýchto prípadoch bude môcť byť aj civil, prípadne právnická osoba. Zmena má prispieť k efektívnejšiemu odhaľovaniu a vyšetrovaniu trestnej činnosti. V rámci pripomienkového konania sa proti nej postavila Slovenská advokátska komora. Návrh predložilo ministerstvo na vládu s rozporom. Nový zákon má vstúpiť do praxe 1. júla 2018. V časti týkajúcej sa novej pôsobnosti Finančného riaditeľstva SR je z dôvodu zabezpečenia jeho pripravenosti účinnosť navrhovaná až od 1. januára 2019.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR