Majdičová z jamy cez bolesť až za bronzom

Petra Majdičová

Foto: AP Photo/Elaine Thompson WHISTLER 18. februára  - Slovinská bežkyňa na lyžiach Petra Majdičová získala v stredajšom šprinte klasickou technikou na ZOH vo Vancouveri "len" bronz, jednoznačne sa však stala morálnou víťazkou týchto pretekov.

Majiteľka dvoch malých krištáľových glóbusov za celkové prvenstvo v hodnotení šprintu vo Svetovom pohári a aj súčasná líderka tohto poradia totiž v rozcvičke pred kvalifikáciou mala nepríjemný pád. Tridsaťročná zverenkyňa slovenského trénera Ivana Hudáča nezvládla v ľavotočivej zákrute svoje lyže, vyletela mimo trate, ocitla sa tri metre pod jej úrovňou a bolestivo si narazila pravý bok. V samotnej kvalifikácii skončila na 19. mieste, v cieli sa zrútila a potrebovala lekársku pomoc.

S podozrením na zlomené rebrá zobrali Slovinku na röntgen, ale obavy sa nepotvrdili - išlo len o silné narazenie. V nasledujúcich vyraďovacích kolách bojovala Majdičová zjavne nielen so súperkami, ale aj silnou bolesťou. Konečná tretia priečka za Nórkou Marit Björgenovou a Poľkou Justynou Kowalczykovou bola pre ňu nádhernou odmenou. "Vnímam to ako zlato s drobnými diamantmi. Je to prvá slovinská medaila, aj preto som sa o ňu tak tvrdo usilovala. Cítila som to zranenie pri každučkom pohybe a stále sa veľmi ozýva. V prvých okamihoch som si pomyslela, že mám po pretekoch, pretože som bola akoby paralyzovaná. Potom som si však uvedomila, že nemôžem premrhať 23 rokov driny a sklamať všetkých mojich fanúšikov," skonštatovala hrdinka z Whistler Olympic Parku, ktorá odmietla analgetickú injekciu, pretože by obmedzila jej mobilitu.
Majdičová sa cez zaťaté zuby predrela až k medailovej satisfakcii, ale vopred vylúčila štart v piatkovom skiatlone na 7,5+7,5 km klasickou a voľnou technikou - stíhacích pretekoch: "Myslím si, že o dva dni nemôžem byť v stave súťažiť, pretože to zranené miesto bude ešte bolestivejšie. Rozumnejšie teda bude koncentrovať na 30 km s hromadným štartom. Do 27. februára zostáva relatívne dosť času na zotavenie."

Slovinka skonštatovala, že časť trate, ktorá sa takmer stala osudnou pre jej vancouverské ambície, bola zradne nenápadná: "Stalo sa mi to na zľadovatenej pasáži, ktorá nebola nejako zabezpečená. Pošmykla som sa a už ma to bralo preč. Zošuchla som sa tri metre nadol do bačoriny s kamením. Ešte som sa stihla schúliť nabok, ale dolámala som si paličky i lyže. Nejakí dobrovoľníci stojaci obďaleč mi odtiaľ pomohli. Chceli ma odviesť k zdravotníkom, ja som však na nich hulákala, že musím ísť na štart. Počas kvalifikácie som kričala od bolesti. Mám pocit, že prvý raz ma nahlas hnali dopredu úplne všetci členovia nášho tímu. Museli počuť, ako úpiem od bolesti. Keď pominie efekt utišujúcich tabletiek, bude to utrpenie."

Pád Petra Majdičová



SITA, AFP