Maďarská vláda je proti otváraniu Benešových dekrétov

BUDAPEŠŤ 28. októbra (WEBNOVINY) - Maďarská vláda na nadchádzajúcom zasadaní Európskej rady podporí snahy o vysvetlenie možných nedorozumení týkajúcich sa Lisabonskej zmluvy, bude však proti akýmkoľvek pokusom priamo alebo nepriamo "rehabilitovať a ospravedlňovať" povojnové Benešove dekréty, ktoré zasiahli etnických Nemcov, Rakúšanov a Maďarov podľa princípu kolektívnej viny. Pre tlačovú agentúru MTI to v stredu uviedla kancelária vládneho hovorcu. V záujme Maďarska ako prvej krajiny, ktorá ratifikovala Lisabonskú zmluvu, je podľa nej dokončenie ratifikačného procesu a čo najrýchlejší vstup reformného dokumentu do platnosti. Ako dodáva, namiesto neustálych inštitucionálnych sporov by sa mala Európa zamerať na otázky týkajúce sa verejnosti, ako je ekonomická kríza, energetická bezpečnosť a klimatické zmeny.


Maďarský premiér Gordon Bajnai počas vystúpenia pred zástupcami parlamentu vyhlásil, že akékoľvek bude riešenie problému vyvolaného obavami Česka, malo by sa týkať iba tejto krajiny. Zároveň upozornil, že spoločné rozhodnutie členských štátov EÚ môže mať vplyv iba na budúcnosť. "Lisabonská zmluva je o budúcnosti, zatiaľ čo kontroverzné, diskriminačné opatrenia povojnových Benešových dekrétov, ktoré zruinovali a pripravili o majetok státisíce rodín, vyvolávajú smutné spomienky Európy z 20. storočia. Ich miešanie nielenže vzniklo z nedostatku informácií o Lisabonskej zmluve, ale ide proti budúcnosti európskej integrácie," povedal premiér. Na margo českých výhrad upozornil, že Charta základných práv, ktorá je súčasťou zmluvy, nebude mať retroaktívny účinok. Líder skupiny opozičnej strany Fidesz v Európskom parlamente József Szájer v stredu vyzval maďarskú vládu, aby neprijímala nijaký záväzok týkajúci sa výnimky z Charty základných práv pre Českú republiku alebo Slovensko.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs v utorok vyhlásil, že Maďarsko nesúhlasí s tým, aby sa Európska únia v súvislosti s ratifikáciou Lisabonskej zmluvy v Českej republike zaoberala Benešovými dekrétmi. Ako povedal na záver dvojdňového stretnutia ministrov zahraničia EÚ v Luxemburgu, požadované výnimky by nemali otvárať otázky predošlých dohôd medzi členskými štátmi dvadsaťsedmičky.

Česká republika je poslednou krajinou únie, ktorá ešte neratifikovala Lisabonskú zmluvu. Prezident Václav Klaus nedávno oznámil, že Praha žiada trvalú výnimku z Charty základných práv EÚ. Tá má zaručiť platnosť Benešovych dekrétov a zabrániť tak ďalším majetkovým nárokom Nemcov odsunutých zo sudetskej oblasti po druhej svetovej vojne. K tejto požiadavke sa pripojilo aj Slovensko, keďže bolo v tej dobe súčasťou Československa a dekréty sa týkajú aj odsunu Maďarov.

SITA/MTI