Maďari v SR chcú silnejšie jazykové práva menšín

BRATISLAVA 10. marca (WEBNOVINY) - Zástupcovia maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku dnes spustili celoštátnu Petíciu pre Rádio Patria a naše práva. Ako na dnešnej tlačovej besede k spusteniu podpisovej akcie uviedol predseda Csemadoku Béla Hrubík, tí, ktorí sa pod petíciu podpíšu, podporia žiadosť o obnovenie vysielania programu Rádia Patria verejnoprávneho rozhlasu vo všetkých okresoch na juhu Slovenska, kde žijú aj občania maďarskej národnosti. Zároveň tiež budú žiadať, aby bolo zákonom garantované vysielanie regionálnych rozhlasových a televíznych staníc v maďarskom jazyku a aby nebolo povinné dvojjazyčné vysielanie. Petícia okrem toho vyjadruje protest proti novele zákona o štátnom jazyku. Podľa iniciátorov petičnej akcie môže novela obmedziť jazykové práva menšín SR. Signatári petície zároveň svojím podpisom vyjadria súhlas so žiadosťou o uznanie maďarského jazyka ako regionálneho jazyka SR a s rozšírením možnosti jeho používania v regiónoch obývaných občanmi maďarskej národnosti. Posledným bodom petície je výzva ministerstvu školstva na to, aby rešpektovalo právo na slobodné používanie učebníc a prax užívania jazyka tak, ako to bolo pred rokom 2006.


Petíciu iniciovali zástupcovia Csemadoku, Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku, Združenia maďarských rodičov na Slovensku, Zväzu skautov maďarskej národnosti, mládežníckej organizácie ICS Via Nova a SMK. Podľa predsedu SMK Pála Csákyho budú po skončení petičnej akcie presadzovať jej ciele aj na úrovni vlády SR, Slovenského rozhlasu (SRo) a tiež v orgánoch Európskej únie.

Podľa predsedu Csemadoku Bélu Hrubíka v prípade Rádia Patria oslovili aj viacerých verejných činiteľov, ako podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušana Čaploviča, či predsedu Výboru NR SR pre kultúru a médiá Pavla Abrhana. Predstavitelia maďarskej menšiny ľutujú rozhodnutie vedenia SRo, ktoré 2. februára presunulo vysielanie Patrie určené pre menšiny - maďarskú, ale aj ostatné žijúce v SR, zo stredných vĺn na VKV (veľmi krátke vlny). Urobilo tak "bez toho, aby bolo zabezpečené terestrické šírenie programov na krátkych vlnách". V dôsledku neuváženého rozhodnutia vedenia SRo občania maďarskej národnosti žijúci v okresoch Senec, Galanta, Dunajská Streda, Šaľa, Nitra a v Bratislave, tiež severozápadnej časti okresu Komárno, juhovýchodnej časti okresu Košice - vidiek, "spolu vyše 280-tisíc občanov Slovenska maďarskej národnosti ostali bez možnosti prístupu k programom maďarského vysielania Rádia Patria", uviedol Hrubík. Csemadok na to upozornil Rozhlasovú radu. Podľa neho "vedenie SRo týmto konaním porušilo ústavné právo občanov maďarskej národnosti na slobodu prejavu a zabezpečenie prístupnosti práva na informácie v materinskom jazyku".

Predstavitelia maďarskej menšiny tvrdia, že novela zákona o štátnom jazyku obmedzuje nielen maďarský jazyk, ale aj ďalšie menšinové jazyky na Slovensku. Stavia slovenský jazyk nad ostatné. Sú proti pokutám za nedodržanie zákona. Nepáči sa im ani návrh, aby vo verejnej alebo štátnej správe mohla "byť zamestnaná iba taká osoba, ktorá na vyhovujúcej úrovni ovláda štátny jazyk. Tu sa naskytne však otázka, kto bude kontrolovať, kto a na akej úrovni ovláda štátny jazyk", upozornil Hrubík. Obzvlášť sa to podľa neho týka regiónov, kde Slováci žijú spolu s Maďarmi a Rómami. Návrhu novely zákona o štátnom jazyku SR predkladá Ministerstvo kultúry (MK) SR na rokovanie vlády v stredu 11. marca. Okrem iného počíta s opätovným zavedením pokút za nedodržanie zákona, ktoré by malo udeľovať MK SR a v oblasti vysielania Rada pre vysielanie a retransmisiu. MK SR by ich mohlo udeľovať vo výške od 100 eur do 5 000 eur. Paradoxne "pokuty vodičov, ktorí počas jazdy šoférujú pod vplyvom alkoholu, sú do 1 000 eur," pripomenul Hrubík.

Uznanie maďarského jazyka ako regionálneho jazyka v SR si predstavitelia maďarskej menšiny predstavujú v praxi tak, že právo menšiny používať v úradnom styku svoj materinský jazyk by sa rozšírilo z obcí aj na širšie územné celky. V súčasnosti platí, že menšinový jazyk je úradnému, teda slovenskému, v úradnom styku roveň, ak národnostná menšina tvorí aspoň 20 percent obyvateľstva obce. Autori petície chcú, aby sa toto pravidlo rozšírilo aj na okresy, regióny a prípadne až na kraje. "My tu chceme vytvoriť multikultúrne prostredie, chceme aby tie jazyky boli rovnocenné na týchto územiach, v regiónoch, kde žijú obidva národy," povedal predseda Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku László Pék. Podľa neho je zosmiešňujúce, ak napríklad v konkurzoch na riaditeľov škôl v Trnavskom kraji museli uchádzači písať diktát zo slovenčiny.

SITA