Mŕtve mená priťahujú vyznávačov okultizmu

Hoci ju mnohí pokladajú za majstrovskú fikciu, objavili sa aj náznaky, že časť obsahu môže byť skutočná a v rukách laika môže byť smrteľne nebezpečná.
Kto bol vlastne Lovecraft? Žil v rokoch 1890-1937 a mal mnohostranné literárne záujmy. Podľa bádateľov sa jeho diela pohybujú medzi fantá- ziou, hororom a literatúrou faktu. Podľa nich jeho kniha Necronomicon (Kniha mŕtvych mien) vznikla na základe dokumentov zo 7. storočia, ktoré spísal arabský učenec Abdul Al Zahred. Ten ich vraj dostal od krutých duchov púšte Igigi na pláňach africkej krajiny Masschu.
Francúzski bádatelia tvrdia, že najzaujímavejšou časťou spisu je opis dejín podivnej ľudské rasy, označovanej ako Starí. Tieto bytosti vraj kedysi osídlili našu planétu a zaviedli tu hroznú vládu krvi a násilia. Svojím vzhľadom sa odlišovali od všetkého, čo sa kedysi pohybovalo na zemeguli. Príšerná bola údajne ich hlava. Vyzerala ako hlava medúzy a lemovalo ju niekoľko desiatok chápadiel, na konci ktorých boli oči.
Starí vraj počas svojej vlády stačili zničiť takmer celý pozemský život. Stali sa tak najsilnejšou rasou v širokom okruhu vesmíru a dokázali zvíťaziť aj nad niekoľkými mimozemskými armádami. Použili proti nim aj atómové a molekulárne štiepenie. Táto zmienka podľa Francúzov je zarážajúca. Veď v dobe, keď Abdul Al Zahred písal svoje listiny, aj keď o tom písal Lovecraft, neboli známe žiadne nukleárne bojové prostriedky.
Krutosť a beštialita Starých nakoniec dosiahli takú úroveň, že to pobúrilo mnohé mimogalaktické civilizácie a spoločnými silami ich vyhnali „za bránu priestoru a času“. Ich čas návratu však podľa Abdula Zahreda ešte len príde.
Lovecraft teda väčšinu svojej knihy čerpal zo starého podivného zdroja. Prvú zmienku o originálnom súbore „zaklínadiel na vyvolávanie starých krvavých božstiev“ zvanom Necronomicon spomína aj Abdul Zahred. V gréckom preklade vyšiel v 15. storočí v Nemecku a odtiaľ sa rýchlo rozšíril do ďalších krajín. Dôležité formulky však stále neboli dešifrované, lebo k nim chýbal jazykový kľúč. Obrat nastal až v 16. storočí. Anglický mág John Dee podľa britských historikov údajne objavil jazyk, v ktorom sú napísané tzv. zaklínadlá. Je to vraj „eno- chiánčina“, dávno nepoužívaný prastarý jazyk.
Rad historických dôkazov svedčí o tom, že tvorovia opisovaní Abdul Al Zahredom a následne aj Lovecraftom možno nie sú iba fikciou. V mytológii sa u mnohých starých národov nachádzajú zmienky o nebezpečných príšerách s vysokou inteligenciou. Stačí, ak si vyberieme napr. biblické Nefilimy, ktoré boli „vypovedané“ mimo nášho sveta, či indické Nágy s korunou hadov okolo hlavy. Aj starogrécka medúza Gorgona, netvor, ktorý zabíjal aj po smrti pohľadom, veľmi presne zodpovedá opisu Starých. V Nigérii archeológovia dokonca našli aj sošku, s ktorou si nevedeli poradiť. Takisto sa podobá hrôzostrašným bytostiam. A čo zaklínadlá? Čo sa môže stať, ak ich niekto rozšifruje?