M. NIČ: Situácia v Macedónsku je vnútropolitická, nie etnická kríza

Bratislava 31. mája (TASR) – V súčasnej vypätej situácii v Macedónsku sa podľa riaditeľa Inštitútu pre stredoeurópsku politiku (CEPI) Milana Niča miešajú dve roviny. "Hlboká vnútropolitická kríza v krajine, najhoršia od vojenského konfliktu v roku 2001 a zároveň to, čo sa udialo v Kumanove, čomu sa nie úplne pravdivo dal etnický náter," priblížil.


Podľa neho išlo v Kumanove o jednorazovú aktivitu, ktorá už nebude pokračovať. Vidí za tým skôr súboj o rozdelenie kontroly nad teritóriom pašeráckych ciest prepletený s politikou. "Politiku by som nesmeroval do Skopje, ale skôr do širšej regionálnej situácie," dodal. Etnické pomery v Macedónsku označil za lepšie než kedykoľvek predtým.

Kumanovo

 Počas jednodňových bojov v severomacedónskom meste Kumanovo zahynulo 9. mája osem macedónskych policajtov a desať albánskych militantov, deväť z nich pochádzalo z Kosova. V tejto súvislosti sa objavili informácie o možných akciách albánskych skupín na destabilizáciu krajiny.



Nič však vidí väčší potenciál na umelé rozdúchavanie etnickej nevraživosti zvonku. "Albánci sú po Ochridskej dohode súčasťou inštitúcií. Medzi jednými ani druhými síce nie je populárna, ale zatiaľ krajinu drží mimo etnického konfliktu," konštatoval. Ozbrojené strety v roku 2001 medzi vládnymi jednotkami a etnickými albánskymi vzbúrencami skončili v tom istom roku podpísaním Ochridskej dohody, ktorá Albáncom v Macedónsku zaručovala väčšie práva.

Riaditeľ CEPI pripomenul, že udalosti v Kumanove sa odohrali v kandidátskej krajine EÚ, ktorú v prístupovom procese do NATO a EÚ zastavilo grécke veto súvisiace so sporom o názov krajiny. Atény sú toho názoru, že názov Macedónsko (Makedonija) obsahuje územné ašpirácie, pretože je to názov identický s názvom severogréckej provincie. "Myslím si, že nebyť gréckeho veta, tak Macedónsko je dnes druhé Chorvátsko. Integračný proces bol nastavený desať rokov dozadu tak, že by mala kandidátsky status krátko po Chorvátsku a dnes by už bola pred bránami EÚ. Je to príklad krajiny, ktorú keď zastavíte, tak sa posúva dozadu," podčiarkol Nič.

Nespokojnosť s vládou

Ako doplnil projektový manažér Slovenskej atlantickej komisie Ján Cingel, súčasná politická kríza v krajine dokázala tam žijúce etniká spojiť v reakcii na nespokojnosť s krokmi vlády Nikolu Gruevského. "Táto kríza sa začala vlani v apríli po voľbách, kedy opozícia vyhlásila, že boli zmanipulované, neuznala ich výsledky ani nezasadla do parlamentu. Od minulého apríla sa najsilnejšia opozičná strana Sociálnodemokratické hnutie Macedónska nezúčastňuje práce parlamentu," priblížil.


Nelegálne odpočúvanie

Situácia sa ešte viac zhoršila vo februári po tom, ako opozičný sociálnodemokratický líder Zoran Zaev začal zverejňovať nahrávky z nelegálneho odpočúvania občanov štátnymi orgánmi. Na nich sú podľa Cingela záznamy najvyšších predstaviteľov Macedónska, v ktorých hovoria o korupcii, rodinkárstve, ako aj vražde, za ktorou pravdepodobne stáli policajné zložky, či zneužívaní právomocí ministerstvom vnútra. Opozícia požaduje odstúpenie Gruevského, pričom krajina zažila masové protesty proti vláde, ale aj na jej podporu.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR