M. MOKRÁŇ: Lietanie na Islande je dostupnejšie a lacnejšie ako v SR

Bratislava 12. októbra (TASR)- Miloš Mokráň patrí k úspešným mladým ľuďom, ktorí robia dobré meno Slovensku v zahraničí. Jeho druhým domovom je už takmer desaťročie Island, kam si prišiel splniť detský sen. Tento ostrovný štát je totiž raritou, pretože takmer každý na ňom lieta, najmä pre vlastné potešenie, povedal v rozhovore pre TASR v rámci multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky.


Ako ste sa dostali k lietaniu?

Vždy som chcel lietať a túžil som sa stať pilotom. Mal som však málo informácií, ako sa k lietaniu dostať. Po prvý raz v živote som sedel v lietadle práve pri lete na Island.

Bol to teda detský sen?

Presne tak, asi pri väčšine detí, ktoré majú svoj sen a chcú byť smetiarom, kozmonautom, pilotom či policajtom. K smetiarstvu som síce nepričuchol, no policajtom som sa takmer stal a pilotom som. Čiže postupne sa detské sny realizujú.

Na Slovensku ste si však svoj sen o lietaní nezačali plniť. Prečo až na Islande?

Počas svojej cesty na sever, za novým životom, som si povedal, že vyskúšam niečo nové, že si postavím latku vysoko a uvidím, kam sa až dostanem. Na Islande som začínal ako skoro každý, v málo platených a nízkokvalifikovaných zamestnaniach. Keďže je to bohatá krajina, premýšľal som o tom, že by som skúsil lepšiu prácu a napadlo mi práve lietanie. Zháňal som si informácie o možnostiach a prvé, čo mi napadlo, bolo, že si kurz lietania spravím najskôr na Slovensku. Islandský jazyk bol pre mňa ešte neznámy a ani angličtinu som nemal najlepšiu. Začal som v Trenčíne, aj som si vyskúšal let, ale mal som to zle načasované, pretože to bolo v zime. Dovolenka sa mi minula, musel som sa vrátiť na Island bez papiera v ruke, lebo som nemal ukončený kurz. Znovu som sa musel vrátiť k manuálnej práci, ktorá ma nenapĺňala. Necelé dva roky po spomínanom lete som našiel inzerát, kde letecká škola na Islande znovu prijímala študentov. Bolo to krátko po skončení finančnej krízy a nemali dosť žiakov. Stále som váhal, či sa na to dať, pretože som stále nevedel dobre hovoriť po islandsky a anglicky. Riaditeľ školy ma však podporil a dokonca povedal, že ani Islanďania nevedia tak dobre po anglicky, ako si myslím.

Čo spôsobuje, že je taký veľký dopyt po pilotoch na Islande?

Island je pre letcov zasľúbená zem. Takmer všetci Islanďania lietajú. Časť z nich sú dopravní piloti, ktorí to majú ako zamestnanie. Mnohí však lietajú ako športoví piloti alebo len pre vlastné potešenie. Prvé lety väčšinou absolvujú ako 17-roční a po dosiahnutí plnoletosti môžu získať vlastnú leteckú licenciu.

Je lietanie na Islande nevyhnutnosťou vzhľadom na to, že krajina je vo vnútrozemí dosť nehostinná?

Skôr to súvisí s cenovou dostupnosťou lietania. Hodina letu stojí o polovicu menej ako v krajinách Európskej únie a na Islande sa neplatia poplatky za pristátie.

To by som nepovedal. Prečo je to tak?

To je zaujímavá otázka, pretože na prvý pohľad sú mnohé súvisiace náklady vyššie ako na Slovensku. Napríklad pohonné látky sú drahšie. Myslím si, že to súvisí najmä s veľkým počtom leteckých klubov a intenzívnym využívaním lietadiel, ktoré tlačia ceny nadol. Navyše, vlastníkom lietadiel sú práve kluby a nie fyzické osoby. Mesačné členské v leteckom klube stojí približne 70 eur. Vyššia je len úvodná investícia, lebo si musíte kúpiť podiel v klube a ten stojí zhruba 2000 eur.

Na akých lietadlách väčšinou lietate?

Dominujú cessny. Letecké školy využívajú rakúske Diamond Aircrafts, ktoré majú nižšiu spotrebu a ľahšie si tak kontrolujú náklady. Sú to malé dvoj až štvormiestne lietadlá. Väčšie používajú turistické spoločnosti, ktoré organizujú vyhliadkové lety. Tie sú veľmi populárne, najmä v lete.

Čo sa vám na lietaní na Islande najviac páči? Čím je táto krajina zaujímavá zvrchu?

Island je veľmi odlišný od kontinentálnej Európy. Napríklad na ňom nerastú žiadne stromy. Vnútrozemím tečú len plytké rieky, ktorých korytá majú zvrchu veľmi zaujímavú a fotogenickú podobu. Nádherné sú aj porasty machov alebo lávové polia v odraze slnečných lúčov. Island je tiež zaujímavý mimoriadnou dohľadnosťou. Z Reykjavíku možno vidieť sopku Eyjafjallajökull, ktorá pred pár rokmi skomplikovala leteckú dopravu v celej Európe a je vzdialená približne 150 kilometrov.

Zažili ste na Islande pri lietaní aj nejaké nebezpečné chvíle?

To nie, pretože sa snažím lietať na sto percent bezpečne. Skôr sa snažím posúvať si svoje hranice, čo som dosiahol. Preto veľmi rád lietam s fotografmi, ako je napríklad Filip Kulisev, kde hľadám zaujímavé miesta, nad ktorými krúžim, aby ich mohli čo najlepšie a najzaujímavejšie nafotiť.

Je ekonomicky zaujímavé robiť na Islande pilota?

Hovorí sa, že islandskí piloti sú najhoršie platení v celej Európe. Napriek tomu je o túto profesiu v krajine neutíchajúci záujem. V troch islandských leteckých spoločnostiach však pracuje minimum cudzincov. Viem len o jednom Poliakovi a Ekvádorčanovi.

Stretol som sa s názorom renomovaného ekonóma, že finančná kríza v Európe sa začala v momente krachu islandských bánk. Ako pociťovali ľudia na Islande krízu?

Boli z nej nešťastní. Cudzinci, žijúci na Islande, ho húfne opúšťali. Odchádzali potichu, bez rozlúčky, často nechali len kľúč vo svojom byte, ktorý opustili. Pre lepšiu predstavu, na Island prichádzali väčšinou menej vzdelaní ľudia za manuálnou prácou, ktorá však bola dobre platená. Usporené peniaze potom investovali do bytov, ktoré ale krízou stratili hodnotu. Išlo najmä o Poliakov, ktorí mali zároveň nehnuteľnosti v materskej krajine. Kríza ich obrala o schopnosť platiť si byty v oboch krajinách.

Čo vraveli domáci Islanďania na krízu?

Veľmi na ňu nadávali. No v súčasnosti už jej následky nepociťujú. Pred krízou boli ekonomicky až príliš hore a teraz sa ich pozícia akurát zreálnila. Čiže sa nemajú nijako zle.

Sú však po kríze Islanďania opatrnejší napríklad z hľadiska investovania?

Platia isté obmedzenia. Napríklad banky už nedávajú sto-percentné hypotéky, ale vyžadujú finančnú spoluúčasť klienta. Najskôr je potrebné niečo našetriť, až potom je možné získať úver na byt. Podobné je to pri pôžičkách na auto. Na letákoch pre klientov je uvedené, aké sú náklady, koľko stoja pohonné látky, splátka, cestná daň, údržba, počas celého obdobia splácanie úveru.

Island pred niekoľkými desaťročiami patril k najchudobnejším krajinám Európy. V súčasnosti má, naopak, jednu z najvyšších životných úrovní. Čo ho tak vyšvihlo nahor?

Možno vás moja odpoveď prekvapí, ale najväčšie bohatstvo majú Islanďania v sebe, vo svojich srdciach. Sú vždy veľmi milí a ochotní pomôcť. Odmalička im v školách vštepujú lásku ku svojej krajine. Toto je ich bohatstvo, ktoré im pomohlo dostať tam, kde sú dnes. Ekonomicky kedysi Island živil najmä rybolov. To už dávno neplatí. V súčasnosti tam dominujú moderné biotechnológie. Je to popredný svetový producent outdoorových odevov a ťahúňom ekonomiky je aj cestovný ruch. Kým pred krízou ho navštevovalo málo a len veľmi bohatých turistov, po nej sa stal Island omnoho dostupnejší.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR