M. Lapin: Migrácia do EÚ nie je len dôsledkom vojny, ale i zmeny klímy

Bratislava 13. mája (TASR) - Slovensko má za sebou historicky najteplejší apríl. Ten úplne vymazal množstvo vlahy, ktoré priniesla na sneh a zrážky miestami bohatá zima. No aj toto je podoba klimatickej zmeny, ktorej čelíme. Pokiaľ sa nič nezmení do konca storočia, bude pod Tatrami klíma, aká je dnes na juhu krajiny a Podunajská nížina bude niesť niektoré znaky subtropického pásma. Zrejme je to neodvratný vývoj, pretože politici na celom svete o otázkach klímy a globálnom otepľovaní desaťročia len rozprávajú, ale reálne nekonajú.


V rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky to povedal klimatológ Milan Lapin z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského.

-Klimatickej zmene sa venujete už takmer tri desaťročia. Ako zástupca Československa ste boli už v roku 1990 nominovaný do Medzivládneho panelu OSN pre klimatickú zmenu, v ktorom ste neskôr zastupovali aj Slovenskú republiku. Aká je súčasná klimatická situácia?-

Klíma sa mení veľmi rýchlo. Za 40 - 50 rokov sa globálne oteplilo takmer o jeden stupeň Celzia, v strednej Európe až o dva stupne Celzia a v Arktíde o tri stupne Celzia. Majú to na svedomí predovšetkým rozvinuté krajiny. Tie, ktoré majú najväčšiu emisiu skleníkových plynov do atmosféry, tie, ktoré robia najväčšie zásahy do klimatického systéme Zeme.

-Čo však spôsobujú krajiny, ktoré sa počas posledných štyroch až piatich desaťročí vyšvihli z pozície rozvojových na vyspelé štáty? Mám na mysli Brazíliu, Čínu i ďalšie ázijské krajiny...-

Pri týchto krajinách sa musím najskôr zmieniť o tom, že systém predaja emisných povoleniek nebol už na začiatku dobre nastavený. Krajiny s vysokou emisiou skleníkových plynov mohli svoje kvóty predať štátom, ktoré mali málo emisií. U seba si síce znížili počet kvót, no celkový rozsah emisie zostal globálne zachovaný. Výsledkom bolo to, že najväčší emitent skleníkových plynov, priemysel, sa začal presúvať do rozvojových krajín. Množstvo skleníkových plynov v atmosfére nekleslo, ale, naopak, ich emisia sa ešte zrýchlila. Aj keby sa hneď obmedzila ich produkcia, reálny výsledok by bol viditeľný až o mnoho rokov. Napríklad oxid uhličitý má priemerné zotrvanie v atmosfére až 120 rokov. Kdekoľvek vznikne takáto emisia, premiestni sa nad ľubovoľné miesto na planéte. Koncentrácia oxidu uhličitého je všade na svete približne rovnaká. Podobné je to aj v prípade metánu, oxidu dusného i freónov. Zásahy človeka do prirodzenej krajiny sa prejavujú aj pri urbanizácií a napríklad aj pri ničení tropických dažďových pralesov. Boli roky, keď z povrchu Zeme nenávratne zmizlo až 200.000 kilometrov štvorcových tropických pralesov. To zodpovedá ploche Česka, Slovenska a Rakúska dohromady. V súčasnosti ich ročne mizne približne polovica z tohto množstva.

-Z toho však vyplýva, že tropické dažďové pralesy, nazývané aj zelené pľúca planéty, zmiznú z povrchu Zeme. Nie je otázkou či, ale kedy...-

Áno, zmiznú. Existujú štáty, ktoré premenili obrovské plochy týchto pralesov na poľnohospodársku pôdu. Dokazujú to aj štatistické údaje, ale v atmosfére je až o 43 percent viac oxidu uhličitého ako pred 250 rokmi.

-Znamená to, že klimatickú zmenu má na svedomí výlučne človek?-

Ľudstvo svojou činnosťou naštartovalo proces, ktorý sa dá len ťažko zastaviť. Znižovanie emisie skleníkových plynov sa musí preto diať na celom svete, no musí sa zohľadniť špecifikum každej krajiny. Napríklad USA produkujú na jedného obyvateľa päť ton fosílneho uhlíka ročne. Pri niektorých afrických štátoch je však toto číslo len 50 kilogramov. S klimatickou zmenou prichádzajú nežiaduce javy, ako sú povodne, sucho, dvíhanie hladín oceánov, príchod nových škodcov alebo patogénov. Bohaté krajiny majú, na rozdiel od chudobných, dosť prostriedkov, aby sa im bránili, aby sa teda na klimatickú zmenu adaptovali. Aj preto rozvojové krajiny čelia masívnemu odchodu svojich obyvateľov a súčasná migrácia do EÚ je sčasti výsledkom klimatickej zmeny.

-Dá sa to kvantifikovať?-

Len veľmi ťažko. Musíme si uvedomiť, že v rozvojových krajinách pribúda 70 - 80 miliónov obyvateľov ročne. V súčasnosti žije na Zemi viac ako 7 a pol miliardy ľudí, z toho 5 miliárd v rozvojových krajinách. Takmer celý ročný prírastok ľudstva pripadá iba na ne. Z nich približne dva milióny odídu ročne do vyspelých štátov, čo ešte nie je celkom zlé. No je jasné, že toto číslo sa bude zvyšovať. V rozvojových krajinách dochádza k dezertifikácii, k ničeniu poľnohospodárskej pôdy. Ak sa tropický prales vyrúbe a premení sa na polia, je to len otázka pár rokov a pôda sa zničí. Ide zväčša o chudobnú pôdu na živiny a v malej vrstve, ktorá sa po prvom výdatnejšom lejaku odplaví preč. Degradácia poľnohospodárskej pôdy má v rozvojových krajinách obrovské rozmery.

-Dá sa predpokladať, že pre klimatickú zmenu bude do Európy smerovať čoraz viac migrantov z Blízkeho východu a afrického Sahelu?-

Áno, to sa dá predpokladať. Napríklad Etiópia mala v roku 1950 asi 18 miliónov obyvateľov. V súčasnosti v nej už žije vyše 100 miliónov ľudí. Sýria mala v roku 1960 asi 5 miliónov občanov. O 50 rokov neskôr, pred konfliktom, ich bolo už 22 miliónov. V týchto krajinách evidujeme 5- až 6-násobný nárast počtu obyvateľov od roku 1950, kým v Európe populácia stagnuje.

-Český geológ Václav Cílek v rozhovore pre TASR spomínal, že klimatická zmena je v pozadí mnohých súčasných politických nepokojov. Ako príklad uviedol Arabskú jar, ktorej predchádzalo niekoľkoročné sucho v krajinách v okolí Stredozemného mora, ktoré postupne vyhnalo ceny potravín do mimoriadnej výšky. Dá sa s ním súhlasiť?-

Ešte by som to doplnil, že obyvateľstvo z vidieka sa v týchto krajinách rýchlo sťahovalo do miest, kde očakávali, že dokážu lepšie prežiť. Vidiek ich už nedokázal uživiť. V dedinách s prevažujúcimi sunnitskými moslimami bývala veľká pôrodnosť, no klesali možnosti, ako by bolo možné uživiť takú veľkú populáciu. V mestách sa po ich sťahovaní stupňovali konflikty, pretože tamojší obyvatelia boli iného vyznania, teda napríklad šiiti, alaviti alebo kresťania. Vzdelanejší mešťania neradi videli prišelcov a to viedlo k násiliu. Nepokoje, ktoré priniesla Arabská jar, súviseli s vnútornými presunmi veľkého množstva obyvateľov. V Afrike je tempo rastu populácie ešte vyššie. Nigéria čoskoro prekročí hranicu 200 miliónov obyvateľov a celý kontinent by mal do roku 2100 zdvojnásobiť svoju terajšiu populáciu na dve a pol miliardy ľudí, pričom v roku 1950 tam žilo len 229 miliónov ľudí. Obávam sa, že Afrika nemá dosť poľnohospodárskej pôdy, aby ich všetkých uživila. Klimatická zmena je jedným z faktorov, ktorý zhoršuje situáciu. No hlavnou príčinou je rast populácie, ktorý je rýchlejší ako rast zdrojov potravín a vody, ktorej je nedostatok. Vidíme to aj v Kapskom Meste v Juhoafrickej republike. Rýchly rast počtu obyvateľov znížil podiel vody na hlavu. Keď k tomu prirátame dlhotrvajúce sucho, tak hneď nastane veľký problém.

-Keď spomínate sucho, tak tomu v súčasnosti čelíme aj na Slovensku, hoci je jar...-

Pretože bol najteplejší apríl v histórii meraní. Napriek tomu, že sme v zime mali v priemere na Slovensku veľa zrážok a chladnejší bol aj marec, prišiel mesiac, ktorý bol až o šesť stupňov Celzia teplejší ako normál a všetko je preč. Čím je vyššia teplota, tým je väčší výpar vody z pôdy. Ak neprídu výdatnejšie zrážky, tak koncom mája môže nastať katastrofa. Už teraz poľnohospodári počítajú škody. Ďalším dôsledkom sú požiare. V tomto období a v takej nadmorskej výške, ako sú Kežmarské Žľaby, v minulosti nikdy nehorelo.

-Ako sa môžeme adaptovať na túto situáciu?-

Musíme si vytvárať zdroje vody na zavlažovanie. V čase prebytku vody zadržať jej maximum v krajine - v nádržiach, mokradiach alebo v lesoch, tak, aby bola k dispozícii, keď jej bude nedostatok.

-Ktoré oblasti u nás sú v tomto smere kritické?-

Paradoxne, v súčasnosti je relatívne najväčšie sucho na severe krajiny, na Orave, Kysuciach a v Liptove. Kritickými miestami sú ale nížiny, ako je Východoslovenská, ktoré majú hlboko zdroje podzemnej vody a ťažké pôdy. Výnimkou je Žitný ostrov, ktorý výdatne napája Dunaj. Viaceré regióny na Slovensku sú však potenciálne ohrozené nedostatkom vody. V minulosti bol taký pomer, že 65 percent zrážok na Slovensko sa vyparilo a zvyšok odtiekol. V súčasnosti sa vyparuje až 70 percent zrážok. Tento stav sa bude stále zhoršovať. Ďalším rizikom sú povodne. Čím je atmosféra teplejšia, tým je v nej viac vodnej pary v stave nasýtenia. Ak je cyklóna alebo búrka, tak na jeden stupeň Celzia oteplenia pripadá o 6 percent viac vodnej pary a až o 10 percent viac zrážok môže spadnúť. V lete, v prípade cyklonálnych situácií a búrok, musíme preto počítať s oveľa intenzívnejšími zrážkami ako doteraz. Na toto nie sme dostatočne pripravení. Stačí, aby v lete prišlo k dvom-trom takýmto udalostiam a máme povodne s obrovskými škodami. Rizikom je aj to, že sa objavujú nové invazívne druhy živočíchov, rastlín, noví škodcovia alebo nové patogény. Keď je teplá zima, tak sa nezlikvidujú niektoré baktérie, vírusy alebo škodcovia a následne sa môžu kalamitne rozvíjať. V Európe sme zaznamenali choroby, ktoré sa v nej nevyskytovali už desiatky rokov, ako je napríklad africký prasací mor a ďalšie.

-S akou zmenou klímy môžeme počítať na Slovensku?-

Doteraz sa na Slovensku oteplilo o dva stupne Celzia. To je normálny rozdiel medzi Komárnom a Žilinou. Normálny rozdiel medzi Popradom a Komárnom sú štyri stupne Celzia. Ak sa tak stane, bude pod Tatrami klíma ako kedysi na južnom Slovensku a to sa dá očakávať už v tomto storočí.

-Ako to bude potom na južnom Slovensku?-

Priblíži sa k subtropickému pásmu, no ak má niekto predstavu, že budeme pestovať mandarínky, tak sa mýli. Ak v zime zo dvakrát vpadne na naše územie arktický vzduch, čo sa bežne stáva a bude tak občas aj v budúcnosti, zničí to subtropickú vegetáciu. Navyše tým, že sa otepľuje, tak vegetácia na jar skôr začína rásť. No ak sa náhle ochladí, mrazy všetko zničia. Keď stromy zakvitnú v máji, vtedy sú už noci krátke a riziko mrazov je minimálne. V marci sú však ešte dlhé noci, počas ktorých môže teplota výrazne klesnúť a zničiť pučiacu úrodu.

-Ako sme na tom s vodnými zdrojmi?-

Nie sme krajina, ktorá je príliš bohatá na vodné zdroje. Mnohé rieky u nás iba pramenia a nemajú stabilne výdatný tok, ako napríklad Dunaj. Rovnako máme na Slovensku relatívne málo zrážok, najmä v zime, a snehovú prikrývku máme stále menšiu a menšiu. Trvalejšia snehová pokrývka býva teraz až v nadmorskej výške nad 1000 metrov, čo je len 5,4 percenta územia Slovenska.

-To znamená, že do lyžiarskych stredísk s nižšou nadmorskou výškou sa zrejme neoplatí veľmi investovať...-

Môžu investovať do zasnežovania, no s pravidelnejším lyžovaním na prírodnom snehu nemôžu počítať. Tento stav mení aj hydrologickú bilanciu. V minulosti, keď sa na jar sneh roztopil, zavlažil pôdu a to vydržalo až do mája. V tomto roku sme mali suchú pôdu už v apríli. To v minulosti bývalo zriedka.

-Dokáže sa príroda aj sama prispôsobiť zásahom človeka? Napríklad v osemdesiatych rokoch minulého storočia bolo veľkou témou rozširovanie ozónovej diery nad Antarktídou. Posledné merania ukazujú, že sa postupne obnovuje...-

Zatiaľ sa len stabilizovala. Pomohli k tomu medzinárodné dohody, ktoré zakázali vypúšťanie freónov do atmosféry. Ak nenastane nejaký negatívny vývoj, tak by sa do roku 2050 mohla priblížiť ku stavu pred vypúšťaním freónov. So skleníkovými plynmi je to podstatne komplikovanejšie, pretože ich nemôžete zakázať. Svetová ekonomika je postavená na ťažbe a využití fosílnych palív, za ktoré nemáme zatiaľ náhradu. Politici rokujú už takmer tridsať rokov o obmedzení emisie skleníkových plynov, no prakticky sa nič neudialo, a preto neočakávam žiadnu veľkú zmenu v najbližších rokoch. Skleníkových plynov bude pribúdať a planéta sa bude naďalej otepľovať.

-Aký očakávate vývoj do konca tohto storočia?-

Čaká sa asi na veľkú katastrofu a potom sa ľudstvo možno spamätá.

-Čo máte presne na mysli?-

Hladomor, sucho alebo povodne obrovských rozmerov, ktoré prinesú kolaps ekonomiky v dôležitých krajinách.

-Môže sa to stať aj vo vyspelom svete?-

Áno, môže. Vezmite si, že v minulom roku boli tri silné hurikány v Spojených štátoch amerických a blízkom okolí, ktoré napáchali škody vo výške asi 300 miliárd USD. To už zahýbalo aj americkým hospodárstvom. Ak sa niečo podobné stane v Afrike alebo v Ázii, a nemusí to byť prírodná katastrofa, ale aj neúroda, tak nebude jednoduché vyriešiť túto situáciu. Môže prísť náhla zmena klímy aj po oslabení Golfského prúdu alebo v dôsledku prudkého zníženia zaľadnenia Arktídy. Potom sa hádam politici spamätajú.

-Nebude už neskoro?-

Bude, no historická skúsenosť je taká, že ľudstvo sa vždy spamätalo, až keď boli veľké obete. Snažíme sa politikov presviedčať, aby robili preventívne opatrenia, no zatiaľ nie sme vyslyšaní.
 

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR