M. LAJČÁK: Summit sme vnímali ako príspevok k strategickému dialógu

Bratislava 22. februára (TASR) – Slovensko vnímalo zorganizovanie summitu Bush-Putin pred desiatimi rokmi ako významný príspevok k strategickému dialógu medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Uviedol pre TASR minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák, ktorý v tom čase šéfoval stálemu sekretariátu pre prípravu summitu na pôde rezortu diplomacie.


V Bratislave 24. februára 2005 americký prezident George Bush a jeho ruský náprotivok Vladimir Putin nepreberali iba stav demokracie v Rusku, ale aj tému jadrových zbraní v Iráne a v Severnej Kórei, boj proti terorizmu či odzbrojovanie.

Za najťažší moment označil Lajčák samotné konanie sa takejto schôdzky, s ktorou Slovensko dovtedy nemalo žiadne skúsenosti. Stretával sa preto s predstaviteľmi krajín, ktoré už mali podobné summity za sebou. "Ich skúsenosti sa potom do značnej miery potvrdili aj v našom prípade," poznamenal s tým, že zriadenie stáleho sekretariátu bola slovenská inovácia. V podstate išlo o kontaktný bod pre ruskú aj americkú stranu.

Do sekretariátu nominovali svojich ľudí aj Kancelária prezidenta SR, národná rada, úrad vlády a všetky ministerstvá. Fungoval na každodennej báze v priestoroch ministerstva zahraničných vecí. "Komunikovali sme s obidvoma zúčastnenými stranami – ruskou aj americkou. Bol to mimoriadne pružný a veľmi efektívny orgán," priblížil Lajčák, ktorý jeho zriadenie považuje za pozitívnu skúsenosť.

Za úspech slovenskej organizácie pokladá tiež to, že pôvodnú myšlienku summit dvoch prezidentov sa podarilo rozšíriť o ich oficiálnu návštevu Slovenska. Tou 23. februára začal Bush a po vrcholnej schôdzke odcestoval do Washingtonu. Naopak, Putin po summite pokračoval 25. februára v návšteve SR.

Ako dodal Lajčák, svet za tých 10 rokov prešiel istým vývojom, a napriek kríze na východe Ukrajiny je naďalej presvedčený o tom, že konštruktívny dialóg nemá žiadnu alternatívu. "Keď sa obzrieme spätne, tak vidíme celý rad signálov, ktoré dávali tušiť, že sa blížime k istej konfrontácii," priblížil s tým, že výraznými míľnikmi bolo vyhlásenie nezávislosti Kosova či ruský konflikt s Gruzínskom v roku 2008.

"Dnes sme svedkami toho, že naše vnímanie rozširovania zóny stability a prosperity bolo na ruskej strane vnímané ako približovanie sa Severoatlantickej aliancie a ohrozovanie politických a ekonomických záujmov Ruskej federácie. Výsledkom tejto zásadne odlišnej interpretácie je, žiaľ, dnešná vojna na Ukrajine," konštatoval minister. Za najdôležitejší poznatok aktuálnej situácie považuje to, že sa treba vedieť počúvať. "Je rozdiel medzi počuť a počúvať sa. To znamená počúvať aj tie názory, s ktorými nemusím súhlasiť, ale treba si ich vypočuť a rozanalyzovať. Myslím si, že nám stále chýba schopnosť pozrieť sa na vec očami druhej strany," uzavrel Lajčák.





Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR