 |
| Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
|
||||||
|
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
|
||||||
|
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
 Úvodná strana
|
Včera
Archív správ
Nastavenia
|
 |
Kontakt
|
Inzercia
|
|
|
| Denník - Správy |
 |
 |
|
Regióny| Prílohy |
 |
|
|
|
| Pridajte sa |
 |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
 Mobilná verzia
|
|
|
ESTA USA |
04. februára 2014
M. LAJČÁK: SR si svojou nízkou účasťou na voľbách do EP robí hanbu
Slovensko si svojou nízkou účasťou na voľbách do Európskeho parlamentu (EP) robí istým spôsobom hanbu. Na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave to po stretnutí so svojím rumunským partnerom ...
Zdieľať
Bratislava 4. februára (TASR) – Slovensko si svojou nízkou účasťou na voľbách do Európskeho parlamentu (EP) robí istým spôsobom hanbu. Na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave to po stretnutí so svojím rumunským partnerom Titusom Corlaţeanom vyhlásil šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák.
Na snímke vpravo minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák a vľavo minister zahraničných vecí Rumunska Titus Corlatean počas prijatia 4. februára 2014 v Bratislave. Foto: TASR/Martin Baumann
"Nekorešponduje to s tým, že Slovensko je vnímané ako EÚ pozitívna krajina. Boli by sme radi, keby to bolo inak a keby sa na voľbách zúčastnili ľudia, ktorí podporujú tradičné európske hodnoty," podčiarkol. Slovensko v dvoch voľbách v roku 2004 a 2009 skončilo na poslednom mieste. Pred piatimi rokmi s 19,64-percentnou účasťou. V Rumunsku sa na ich zúčastnilo 29,47 percenta ľudí.
Obaja diplomati sa v rozhovore zhodli na dôležitosti postavenia EÚ ako globálneho hráča, ktorý stanovuje pre ostatných politické, morálne aj ekonomické štandardy. "Aby však naše štandardy neobmedzovali konkurencieschopnosť našich podnikateľov a podnikov v súboji s partnermi mimo EÚ," upozornil Lajčák.
Zároveň ubezpečil svojho partnera v podpore Rumunska v Schengene. "Sme toho názoru, že splnilo všetky technické podmienky a EÚ by mala dodržať svoj záväzok. Určite by sme nechceli vidieť ani politizáciu tejto témy, ako sa to niekedy stáva, ani stanovovanie dodatočných podmienok," podčiarkol. Za najväčších odporcov vstupu Rumunska a Bulharska do Schengenu je považované najmä Holandsko, ktoré obom krajinám vyčíta nedostatočný boj proti korupcii, a Francúzsko, ktoré nezvláda komunity rómskych imigrantov z týchto balkánskych štátov.
Corlaţean vyzdvihol úspešnú ekonomickú spoluprácu medzi Slovenskom a Rumunskom. Poukázal na výbornú politickú dynamiku kontaktov, pričom ekonomický rozmer označil za jeden z kľúčových aspektov. "Napriek ekonomickej kríze v Európe, neustále dochádzalo k medziročnému zvyšovaniu vzájomného obchodu. Máme obrovský potenciál, ale nielen vzájomný obchod, ale aj investície sú dôležité," upozornil.
Ministri sa dohodli na potrebe vytvorenia adekvátneho inštitucionálneho rámca pre spoluprácu. Odporučia preto vytvorenie spoločnej obchodnej komory. "Dohodli sme sa, že budeme podporovať jej čo najrýchlejšie spustenie," avizoval Corlaţean.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
Na snímke vpravo minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák a vľavo minister zahraničných vecí Rumunska Titus Corlatean počas prijatia 4. februára 2014 v Bratislave. Foto: TASR/Martin Baumann"Nekorešponduje to s tým, že Slovensko je vnímané ako EÚ pozitívna krajina. Boli by sme radi, keby to bolo inak a keby sa na voľbách zúčastnili ľudia, ktorí podporujú tradičné európske hodnoty," podčiarkol. Slovensko v dvoch voľbách v roku 2004 a 2009 skončilo na poslednom mieste. Pred piatimi rokmi s 19,64-percentnou účasťou. V Rumunsku sa na ich zúčastnilo 29,47 percenta ľudí.
Obaja diplomati sa v rozhovore zhodli na dôležitosti postavenia EÚ ako globálneho hráča, ktorý stanovuje pre ostatných politické, morálne aj ekonomické štandardy. "Aby však naše štandardy neobmedzovali konkurencieschopnosť našich podnikateľov a podnikov v súboji s partnermi mimo EÚ," upozornil Lajčák.
Zároveň ubezpečil svojho partnera v podpore Rumunska v Schengene. "Sme toho názoru, že splnilo všetky technické podmienky a EÚ by mala dodržať svoj záväzok. Určite by sme nechceli vidieť ani politizáciu tejto témy, ako sa to niekedy stáva, ani stanovovanie dodatočných podmienok," podčiarkol. Za najväčších odporcov vstupu Rumunska a Bulharska do Schengenu je považované najmä Holandsko, ktoré obom krajinám vyčíta nedostatočný boj proti korupcii, a Francúzsko, ktoré nezvláda komunity rómskych imigrantov z týchto balkánskych štátov.
Corlaţean vyzdvihol úspešnú ekonomickú spoluprácu medzi Slovenskom a Rumunskom. Poukázal na výbornú politickú dynamiku kontaktov, pričom ekonomický rozmer označil za jeden z kľúčových aspektov. "Napriek ekonomickej kríze v Európe, neustále dochádzalo k medziročnému zvyšovaniu vzájomného obchodu. Máme obrovský potenciál, ale nielen vzájomný obchod, ale aj investície sú dôležité," upozornil.
Ministri sa dohodli na potrebe vytvorenia adekvátneho inštitucionálneho rámca pre spoluprácu. Odporučia preto vytvorenie spoločnej obchodnej komory. "Dohodli sme sa, že budeme podporovať jej čo najrýchlejšie spustenie," avizoval Corlaţean.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
