M. Kňažko: Som naozaj pripravený, nemusím to zdôrazňovať na bilbordoch

Bratislava 6. marca (TASR) – Milan Kňažko je občianskym kandidátom v nastávajúcej priamej voľbe prezidenta v roku 2014.


TASR prináša profil Milana Kňažka.

Narodil sa 28. augusta 1945 v Horných Plachtinciach. Počas štúdia na strednej škole začal hrať v amatérskych divadelných súboroch. Absolvoval štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave, pred prijatím na školu pracoval v Slovenskom národnom divadle (SND) ako kulisár. Pracoval aj ako baník a lesný robotník.

V roku 1968 po ukončení Hereckej fakulty na VŠMU získal dvojročné štipendium na Medzinárodnej divadelnej akadémii vo francúzskom Nancy. Po návrate na Slovensko hral v rokoch 1970 až 1971 v bratislavskom Divadle na Korze. Od roku 1971 bol členom bratislavskej Novej scény a od roku 1985 do roku 1989 hral v SND. Od januára do júna 1990 pôsobil ako dekan Divadelnej fakulty VŠMU.

Stvárnil množstvo divadelných rolí, filmových postáv, účinkoval v televíznych a rozhlasových reláciách. Získal niekoľko ocenení za najlepší mužský herecký výkon. V októbri 1989 ako jediný v Československej socialistickej republike (ČSSR) vrátil titul Zaslúžilý umelec pre nesúhlas s politikou vtedajšieho režimu. Ešte predtým podpísal výzvu Niekoľko viet.

V novembri 1989 vstúpil do politického diania, spoluorganizoval a moderoval masové mítingy v Bratislave. Koncom roka 1989 sa stal poradcom prvého ponovembrového prezidenta ČSFR Václava Havla v Prahe a zároveň poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSFR. Od júna 1990 do konca augusta 1990 bol najskôr ministrom bez kresla, od septembra 1990 šéfom nového Ministerstva medzinárodných vzťahov SR (toto ministerstvo založil a podieľal sa na vymedzení jeho kompetencií). V rokoch 1990-1992 bol poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia (SĽ FZ) ČSFR. Od 24. júna 1992 do 19. marca 1993 bol podpredsedom vlády SR a ministrom zahraničných vecí SR. Od 6. júna do 1. októbra 1992 pôsobil ako poslanec Slovenskej národnej rady (SNR) za HZDS a od marca 1993 bol nezávislým poslancom Národnej rady (NR) SR. Poslancom NR SR bol aj od novembra 1994 do októbra 1998, bol členom výboru pre životné prostredie a ochranu prírody a náhradníkom Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002 zastával post ministra kultúry SR. V novembri 2002 Milana Kňažka vymenovali za prezidenta Medzinárodného filmového festivalu Bratislava. V rokoch 2003-2007 šéfoval súkromnej slovenskej televízii.

Milan Kňažko bol spoluzakladateľom a členom viacerých politických strán. Boli to Verejnosť proti násiliu (VPN, 1989), Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS, 1991), kde bol členom do roku 1993. Od roku 1994 bol členom Demokratickej únie Slovenska (DÚ), ktorá sa v roku 2000 zlúčila so Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou (SDKÚ) a Milan Kňažko sa stal podpredsedom SDKÚ. Z politiky odišiel koncom roka 2002.

K herectvu sa Milan Kňažko vrátil v roku 1997 inscenáciou Kumšt. Neskôr účinkoval vo filme, v televízii a na divadelných scénach v Bratislave a Prahe. Ako herec pôsobí až do súčasnosti.

Prvé kolo prezidentských volieb sa na Slovensku uskutoční v sobotu 15. marca. Pokiaľ v ňom ani jeden kandidát nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, v sobotu 29. marca sa uskutoční druhé kolo. V ňom sa stretnú dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola.

Oficiálnymi kandidátmi na prezidenta SR sú premiér Robert Fico (Smer-SD), manažér a filantrop Andrej Kiska, expredseda KDH Ján Čarnogurský, šéf klubu KDH Pavol Hrušovský (KDH, Most-Híd, SDKÚ-DS), Jozef Behýl, expolitik Milan Kňažko, nezaradený poslanec NR SR Radoslav Procházka, nominant SMK Gyula Bárdos, Milan Melník, kardiológ Viliam Fischer, Stanislav Martinčko, kandidát KSS Ján Jurišta, primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko a poslankyňa NR SR Helena Mezenská z OĽaNO.


Kňažko: Ja som naozaj pripravený, nemusím to zdôrazňovať na bilbordoch

Tribún Nežnej revolúcie, bývalý viacnásobný minister a podpredseda slovenskej vlády, aktuálne prezidentský kandidát Milan Kňažko je presvedčený, že je dostatočne skúsený a pripravený na nástup do najvyššej slovenskej politickej funkcie.

S vládou, vrátane jej predsedu, je v prípade svojho zvolenia ochotný spolupracovať vtedy, keď bude jej aktivity považovať za prospešné pre Slovensko, v opodstatnených prípadoch však chce byť kritický. "Vláda jednej strany vedie k diktatúre, a tá vedie nie k spolupráci ale k spolupáchateľstvu," povedal pre TASR v rámci projektu rozhovorov s prezidentskými kandidátmi Milan Kňažko.

"Byť aktívny po tomto desaťročnom období skutočne nie je žiadny problém, pretože pasívnejším už hádam ani byť nemožno," kritizuje Ivana Gašparoviča, ktorý podľa neho zlyhal aj pri otázke generálneho prokurátora. "Dva roky viedli prokuratúru ľudia, ktorí nemali ani odbornú a už vôbec nie morálnu spôsobilosť viesť takýto úrad," vyhlásil Kňažko.

Ak by sa stal prezidentom, jeho prvá zahraničná cesta by viedla do Českej republiky. Slovenskú zahraničnú politiku považuje za štandardnú, podporuje aktívnu účasť Slovenska v misách NATO, ktoré vníma ako súčasť našej globálnej bezpečnosti.

"Bol som v politike dosť dlho a ľudia si môžu celkom jednoducho zistiť, ako som sa v istých zlomových situáciách zachoval. Či to bolo v roku 1989, 1990, 1991, 1992, 1993, 1998. A nakoniec som dobrovoľne, čo nie je veľmi častý jav v slovenskom politickom živote, v roku 2002 z politiky odišiel," upozorňuje Kňažko.

"Možno to znie neskromne, ale vo všetkých svojich rozhodnutiach som sa riadil svojím presvedčením a svojím svedomím, aj keď je to slovo už dnes sprofanované. Moje rozhodnutie nikdy nesmerovalo k moci, alebo k nejakým výhodám, či už ekonomickým, alebo mocenským. Nikdy som nezneužil svoje postavenie politika na akúkoľvek privatizáciu," vyhlasuje Kňažko. Dodáva, že počas svojej dlhej politickej kariéry nikdy nebol objektom škandálu, akých bolo podľa neho na našej politickej scéne neúrekom.

TASR prináša rozhovor s kandidátom na prezidenta SR Milanom Kňažkom

Prečo sa po viac ako jedenástich rokoch znovu vraciate do politiky?
Pretože znovu nastáva vláda jednej strany, čo je nakoniec po výsledku volieb prirodzené. Ale čo ma znepokojilo, je odmietnutie nezávislej kontroly a prepojenie nezávislých inštitúcií, či už justície alebo kontroly na jednu osobu cez personálne vzťahy. Je potrebné, aby sa vytvorila situácia, kde síce prezident bude konštruktívne spolupracovať, ale na základe kohabitácie aj rôznorodých názorov, pretože iba tak môžu vzniknúť dobré riešenia, iba to je skutočná spolupráca v demokratickom systéme.

Predpokladám, že tou "jednou osobou" ste mysleli premiéra Roberta Fica...
No samozrejme, veď ten kandiduje na prezidenta, táto strana ovládla všetky pozície, bez ohľadu na to, že opozícia má napríklad právo na Najvyšší kontrolný úrad. Vieme, ako bol zvolený generálny prokurátor. Vieme, že prezident nerozhoduje samostatne, že prakticky je podriadený Smeru-SD a jednej osobe. Takže toto som mal na mysli.

Ak by bol prezident zo strany Smer, predseda parlamentu zo strany Smer aj predseda vlády zo strany Smer, mohlo by to znamenať, že by si dobre rozumeli a spolupracovali...
Ale to je proti princípom normálneho dialógu, demokracie. Takto to funguje v severnej Kórei, na Kube a takto to fungovalo aj u nás pred rokom 1989. A nevedie to ani k ekonomickému rastu, ako niekto chybne uvádza. Aká je to spolupráca, keď nie sú opozičné názory? To sme tu už mali, to je predsa nezmysel. Hovorím, dobré riešenia vznikajú v polemike, vznikajú preto, že sú rôznorodé názory a moc, ak sa chce naozaj uplatňovať transparentne, ak to myslí vážne, mala by si vyžadovať priamu nezávislú kontrolu a mala by prahnúť po opozičných názoroch. Všetci sme omylní, to je princíp. Všetci sme v spoločnosti rôznorodí, nie sme rovnakí, a preto aj zastúpenie na takejto úrovni má zodpovedať štruktúre obyvateľstva a názorovej štruktúre. Vláda jednej strany vedie k diktatúre, a tá vedie nie k spolupráci, ale k spolupáchateľstvu. Nejdem tu menovať niektoré škandály, ktoré na základe takéhoto spolupáchateľstva jednej politickej strany vznikli a vznikajú.

Keď sa Robert Fico porovnával so súčasnou hlavou štátu, Ivanom Gašparovičom, poznamenal, že on by chcel byť aktívnejší prezident. Ak by ste boli za prezidenta zvolený vy, využívali by ste možnosti zúčastniť sa na rokovaní Národnej rady, vlády, alebo vystúpiť pred národom so správou o stave republiky?
Ja som to urobil 14. januára (vystúpil so správou o stave republiky, pozn. TASR), už ako kandidát na prezidenta, pretože súčasný prezident to roky neurobil. Byť aktívny po tomto desaťročnom období skutočne nie je žiadny problém, pretože pasívnejším už hádam ani byť nemožno. Takže stačí, keď sa bude riadne dodržiavať ústava, kompetencie dané ústavou a keď sa prezident bude vyjadrovať k tým problémom, ktoré sú naliehavé, a ktoré spoločnosť pociťuje ako neriešené, alebo ktoré problematizujú súčasný stav a ďalší rozvoj. Je tu určite potrebný aktívny prezident. A určite, ako som už povedal, ak bude ktorýkoľvek štátny orgán robiť niečo pre túto krajinu dobre, budem s ním na takejto aktivite veľmi rád spolupracovať, vrátane predsedu vlády. A v takýchto aktivitách, v takýchto procesoch, budem pre neho silnou oporou.

Spomínali ste, že kompetencie sú dané ústavou. Sú podľa vás dostatočné vzhľadom na to, že prezident je priamo volený?
Myslím si, že je tu dostatočná rovnováha delenia moci. My sme parlamentnou demokraciou a takou by sme mali aj zostať kvôli tradícii a kvôli mnohým iným veciam. Nie je potrebné rozširovať právomoci prezidenta. Stačí iba dôsledne ich vykonávať.

V súvislosti s voľbou generálneho prokurátora rozhodol Ústavný súd tak, že vytvoril precedens. Predtým sa predpokladalo, že prezident automaticky vymenuje kandidáta, ktorého zvolí Národná rada, ale ukazuje sa, že nemusí. Je možné o tomto precedense hovoriť aj v súvislosti s ďalšími vymenovávaniami. Využívali by ste túto možnosť, možnosť nevymenovať kandidáta?
Takýto výrok Ústavného súdu sa stáva súčasťou nášho ústavného systému. Ale neslobodno zabudnúť, že prezident síce môže nevymenovať, ale len pokiaľ má na to vážne dôvody, nesmie konať svojvoľne. Tento dôvetok ako by sa zabudol. Toto rozhodnutie Ivana Gašparoviča bolo svojvoľné, okrem toho prezident má rozhodovať tak, aby nespôsobil zabrzdenie normálneho pracovného procesu alebo chodu, v tomto prípade generálnej prokuratúry. Má rozhodnúť primerane, primeranou dobou by som rozumel možno týždne, možno jeden - dva mesiace, ale rozhodne nie dva roky. To bolo hrubé porušenie povinností prezidenta. Takto to klasifikujem, dva roky viedli prokuratúru ľudia, ktorí nemali ani odbornú a už vôbec nie morálnu spôsobilosť viesť takýto úrad.

Prezident je dôležitou súčasťou aj zahraničnej politiky, nakoniec vám je táto časť politiky tiež vlastná. Zúčastňovali by ste sa ako prezident napríklad na summitoch Európskej únie?
Pokiaľ viem, slovenský prezident tam vôbec nechodí, chodia tam predsedovia vlád resp. prezidenti z krajín, kde prezidenti majú vyššie právomoci a kde skutočne menujú vládu a môžu kedykoľvek odvolávať. Čiže je to aj otázka dohody, ale myslím si, že je to predovšetkým agenda predsedu vlády. To znamená, nemyslím si, že by tam prezident nemal mať vplyv, že by sa nemal o to zaujímať a že by nemal pozitívne ovplyvňovať tento proces. Ale pokiaľ ide o zahraničnú politiku, tak táto línia je dodržiavaná a tak to aj má byť. Zahraničná politika štátu je len jedna. Nemôže robiť prezident, premiér alebo niekto v parlamente každý inú politiku. Tak to nesmie fungovať. Je to otázka vzájomnej komunikácie. Ale myslím si, že zahraničná politika, až možno na nejaké drobnosti, je dodržiavaná v štandardnej línii.

Kam by smerovala vaša prvá zahraničná cesta v prípade zvolenia za slovenského prezidenta?
Určite do Českej republiky. Je to náš tradičný partner, máme najbližšie vzťahy. Nebudem porušovať túto tradíciu.

Čo sa týka nášho členstva v NATO, Slovensko sa aktívne zapája do medzinárodných operácií, napríklad sme aktuálne v Afganistane. Budete ako prezident podporovať takýto aktívny prístup v rámci NATO?
Jednoznačne áno. Je to naša organizácia, teda je to organizácia, do ktorej sme dobrovoľne vstúpili. Je správne, že sa zúčastňujeme takýchto misií, pretože je to súčasť našej globálnej bezpečnosti.

V rozhovore pre istý denník ste nedávno povedali, že na strane Smer-SD sú vám sympatickí voliči. Len voliči? Nie je tam ani jedna osobnosť, ktorú by ste vnímali pozitívne?
Nebudem sa vyjadrovať k jednotlivým osobnostiam. Ale trvám na tom, čo som povedal. Je to predovšetkým úcta k voličom. Nemám rád vyjadrenia tých politikov, ktorí za svoju malú podporu obviňujú voličov. Nikdy to nie je chyba voličov, vždy politikov. Je to jeden z princípov demokracie.

Ľavica má jedného silného kandidáta na post prezidenta, pravica ich má viacero. Ako chcete presvedčiť voličov, že práve vy ste ten pravý?
Zámerne nehovorím o negatívach svojich kolegov, nevolajme to pravica a ľavica, lebo je to zložitejšie. Skrátka, z toho druhého brehu. Je dôležité, aby v druhom kole voliči všetkých kandidátov, ktorí dnes majú reálnu šancu, volili toho, ktorý postúpi. Zdôrazňujem svoje prednosti. Som čitateľný. Bol som v politike dosť dlho a ľudia si môžu celkom jednoducho zistiť, ako som sa v istých zlomových situáciách zachoval. Či to bolo v roku 1989, 1990, 1991, 1992, 1993, 1998. A nakoniec som dobrovoľne, čo nie je veľmi častý jav v slovenskom politickom živote, v roku 2002 z politiky odišiel. Možno to znie neskromne, ale vo všetkých svojich rozhodnutiach som sa riadil svojím presvedčením a svojím svedomím, aj keď je to slovo už dnes sprofanované. Moje rozhodnutie nikdy nesmerovalo k moci alebo k nejakým výhodám, či už ekonomickým, alebo mocenským. Nikdy som nezneužil svoje postavenie politika na akúkoľvek privatizáciu. Nebol som súčasťou žiadneho škandálu, ktorých bolo na našej politickej scéne neúrekom. V rámci kampane rozdávam knihu, kde je môj život zmapovaný. Tak, ako som sa správal doteraz, tak sa budem správať aj naďalej. V tom je moja výhoda. Po druhé, na túto funkciu mám predpoklady. V minulosti som zakladal rezort medzinárodných vzťahov, ministerstvo zahraničných vecí, pôsobil som v týchto funkciách, potom som pôsobil štyri roky vo funkcii ministra kultúry, mám bohaté skúsenosti s domácou politikou, zahraničnou politikou, s kultúrou. A to všetko sú domény, v ktorých by mal prezident výrazne reprezentovať našu krajinu, a v ktorých by mal intenzívne pôsobiť. Pokiaľ viem, nikto z kandidátov nedisponuje takouto pripravenosťou, a preto ani nepotrebujem zdôrazňovať na bilbordoch, že som pripravený. Pretože ja som naozaj pripravený.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR