|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Streda 30.10.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Šimon Simona
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
31. januára 2014
M. KLUS: Médiá by pri zverejňovaní prieskumov mali byť veľmi ostražité
Pre zverejňovaní prieskumov verejnej mienky, najmä ak sa týkajú preferencií politických strán, by mali byť médiá veľmi ostražité. "Ak existuje podozrenie, že ...
Zdieľať
Martin Klus Foto: TASR/Štefan Puškáš
Bratislava 31. januára (TASR) - Pre zverejňovaní prieskumov verejnej mienky, najmä ak sa týkajú preferencií politických strán, by mali byť médiá veľmi ostražité. "Ak existuje podozrenie, že nejaká agentúra dlhodobo podhodnocuje alebo nadhodnocuje niektorú stranu, médiá by jej prieskum nemali zverejňovať. Alebo, ak ho zverejnia, tak s nejakou poznámkou, ktorá vysvetlí, že tieto prieskumy sú dlhodobo odlišné v porovnaní s výsledkami iných agentúr," povedal na margo aktuálnej polemiky medzi SDKÚ-DS a agentúrou MVK politológ Martin Klus.SDKÚ-DS obvinila MVK, že v prieskumoch dlhodobo nadhodnocuje stranu NOVA a v prípade frešovcov uverejňuje výrazne nižšie čísla než iné agentúry.
Ak takéto podozrenie vznikne, treba sa podľa Klusa pýtať jednak na metodiku prieskumov danej agentúry, jednak na to, či sú jej výsledky dlhodobo odlišné od výsledkov iných agentúr a napokon od výsledkov volieb. "Teda, či ide o dlhodobý trend," povedal.
Pokiaľ agentúry chcú zverejňovať výsledky prieskumov volebných preferencií a chcú byť vnímané ako relevantné, mali by podľa Klusa zverejňovať svojich klientov z prostredia politických strán, aby sa vyhli podozreniu z konfliktu záujmov. "Tak, ako robia odpočty politici, mali by ich robiť aj agentúry," poznamenal.
SDKÚ-DS argumentuje príkladom z minuloročných regionálnych volieb, keď vyšli v približne tom istom čase prieskumy MVK a Focusu ohľadom podpory kandidátov na predsedu VÚC v Bratislavskom kraji.
Zatiaľ čo podľa Focusu jednoznačne viedol predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo, ktorý neskôr prvé kolo volieb s vysokým náskokom vyhral, podľa MVK mal podporu omnoho nižšiu a tesne súperil s Monikou Flašíkovou Beňovou (Smer-SD) a Danielom Krajcerom (NOVA). MVK v porovnaní s neskorším výsledkom volieb odmerala v prieskume Frešovi o 15 percent menej, ako reálne získal, a Krajcerovi o 13 percent viac, ako v skutočnosti dosiahol. "Tu už nemožno hovoriť o štatistických odchýlkach. Akú relevanciu a dôveryhodnosť má prieskum s nepresnosťou viac ako 15 percent?" pýta sa SDKÚ-DS. Zároveň uvádza niekoľko ďalších príkladov, keď sa výsledky prieskumu MVK výrazne líšili od výsledkov volieb.
"Ústredná kancelária SDKÚ-DS sa hlboko mýli, ak dobrým prieskumným agentúram prisudzuje úlohu 'vierohodne dokázať čo najpresnejšie zmerať výsledky volieb'. Výsledky volieb totiž 'merajú' výlučne volebné komisie a Štatistický úrad. Prieskumné agentúry nanajvýš monitorujú, ako sa menia (alebo ako sú stabilné) voličské preferencie v priebehu celého volebného obdobia," reagoval riaditeľ MVK Pavel Haulík. Zároveň dodal, že MVK nie je súperom SDKÚ-DS a politické strany s nízkymi preferenciami už tradične napadajú prieskumné agentúry.
Sociologička Oľga Gyárfášová konkrétne prieskumy MVK a Focusu z jesene 2013 nekomentovala. Vo všeobecnosti však podľa nej platí, že medzi prieskumom a reálnym výsledkom volieb môže byť väčšia ako štatistická chyba. "Prieskum meria podporu pre stranu v danom čase, nedá sa z neho jednoducho a lineárne odvodiť volebný výsledok," upozorňuje.
"Na druhej strane, ak sa v prípade niektorej agentúry opakovane a systematicky vyskytuje to, že v porovnaní v prieskumami iných agentúr významne podhodnocuje alebo nadhodnocuje podporu pre konkrétnu stranu alebo kandidáta, treba sa pozrieť, aký problém je za tým. Či nie je, v porovnaní s inými agentúrami, vychýlená anketárska sieť, či nepoužíva iný spôsob dopytovania, inú formuláciu otázky a podobne," dodáva. "Netreba za tým hneď primárne hľadať úmysel," zdôraznila sociologička.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR