M. HOŠEK: Najväčší omyl kupónky? Že nevznikla dvojstupňová evidencia

Bratislava 23. októbra (TASR) - Zle nastavená legislatíva umožnila po kupónovej privatizácii špekulantom rozkrádať investičné privatizačné fondy a podniky. Napriek tomu sa samotná privatizácia podarila. Myslí si to člen Ochranného spoločenstva minoritných akcionárov (OSMA) Milan Hošek.


Za najzásadnejšiu chybu kupónky považuje to, že existovala len jednostupňová evidencia akcionárov. "Najväčším omylom bolo, že nevznikla dvojstupňová evidencia hneď na začiatku. Nikto si to vtedy neuvedomil. Keby bola dvojstupňová evidencia, tak by jednoducho tzv. skupovačky akcií nikdy nenastali," skonštatoval Hošek. Podľa neho ak by niekto došiel vykupovať akcie a hovoril by, že stoja 20 korún, ale v skutočnosti sa na burze obchodovali za desaťnásobok, tak by sa takýto obchod okamžite neuskutočnil. "Člen depozitára, banka či obchodník by mal zmluvu s občanom. Musel by na akcie dávať pozor, minimálne by klienta upozornil, že cena na burze je iná. Člen depozitára chráni akcionára pred zlodejmi, skupovačmi. U nás ochranca nebol," vysvetlil Hošek.

Jednostupňová evidencia podľa neho umožnila to, že špekulantom stačilo zohnať zoznam akcionárov. "Existoval zaužívaný model. Sieť ľudí, ktorí na tom zarábali. Dostali zoznam s menami a bolo im povedané: Tu máš sto ľudí od Skalice. Za každú akciu, ktorú donesieš, dostaneš 100 korún. Koľko im dáš, je jedno. Tu máš zmluvy, rob. Prišli k akcionárovi a zaklamali, že napríklad Senická mliekareň krachuje. Sľúbili 20 korún za akciu, stačilo podpísať len zmluvu. Nevedomí akcionári neboli ničím chránení. Veľa ľudí takto podpísalo," opísal Hošek.

Slabú legislatívu podľa neho pritom nevyužívali len špekulanti na trhu, ale neraz aj majoritní akcionári. "Napríklad riaditeľ mal zoznam malých akcionárov, ktorý dal synovi. Ten skúpil akcie. Oni už vedeli, že o podnik sa zaujíma niekto zo zahraničia. Obratom s obrovským ziskom lacno kúpené akcie predali. Pritom išlo o zneužitie neverejných informácií. Nič sa však nedialo, trestné oznámenia skončili v koši. Vtedy to bolo úplne bežné. V zahraničí by možno práve teraz po 20 rokoch vychádzali z väzení," priblížil Hošek.

Dôvodom, prečo sa ľudia dali takto oklamať, však bola zlá finančná gramotnosť aj slabá informovanosť. "Nebol problém akcie predať alebo kúpiť. Burza a najmä mimoburzový RM-Systém boli v každom okresnom meste. Ľudia neboli vzdelaní, často sa nevedeli dopátrať, koľko reálne akcia stojí. Aj keď boli v novinách tabuľky, nie všetci ich sledovali. Informácie nemali všetci. Informovanosť nebola ako dnes, že si človek otvorí noviny, internet a dozvie sa všetko," podotkol Hošek.

Za ďalší veľký problém považuje slabú reguláciu investičných fondov. "Fondy samotné neboli problém, ten vznikol tým, že sa dali ovládnuť. Práve na bývalých investičných fondoch vzniklo veľa investičných skupín. Mali vznikať vo forme podielových fondov bez hlasovacích práv vlastníkov a so silnými kvalitnými správcami. Vtedy si mohol fond založiť ktokoľvek. To bolo eldorádo. A potom stačilo kúpiť pár percent fondu a mali ste ho celý pod kontrolou," tvrdí Hošek.

Hneď na začiatku kupónovej privatizácie bolo preto podľa neho potrebné nastaviť prísne pravidlá. "Trh napríklad nepoznal povinné ponuky. Minoritných akcionárov ochraňoval viac-menej len Obchodný zákonník a slabé súdy. Štandardne všade vo svete funguje, že keď niekto ovládne firmu, musí dať ostatným, ktorí vo firme ostali, ponuku na odkup akcií. U nás takýto zákon vznikol snáď až 10 rokov po kupónke, keď už boli karty rozdané," dodal Hošek.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR