M. Hofmann: Dycky Most! je dobrý slogan, ktorý sa chytil

Tagy: Martin Hofmann

Bratislava 28. apríla  - Hovoria o ňom, že je taký nadaný, ako inteligentný. Aj slovenských divákov si český herec Martin Hofmann získal postavou Luďka v seriálovom hite Most!. Tento rok ho mohli vidieť i v kinách hneď v troch filmoch - dobovej snímke Sklenená izba a v komédiách Ženy v behu a Teroristka, v ktorej si zahral po boku legendárnej Ivy Janžurovej. Rozhovory novinárom nedáva rád, pretože ich nemá čas autorizovať. V multimediálnom projekte TASR Osobnosti: tváre, myšlienky porozprával nielen o seriáli, ktorý ho vystrelil medzi české herecké hviezdy, ale aj o tom, ktorý pedagóg ho najviac ovplyvnil počas štúdia na DAMU, že jeho mama pochádza zo Slovenska a veľa nechýbalo a v seriálom preslávenom severočeskom Moste by sa narodil.


Tento rok vás mohli aj slovenskí diváci vidieť na veľkom plátne hneď v troch filmoch. V dobovej Sklenenej izbe a v komédiách Ženy v behu a Teroristke. Čo vám sedelo najviac?

Most! (smiech). Ženy v behu som ešte nevidel, nemohol som ísť na premiéru, ale som na ne zvedavý, pretože viem, že majú neuveriteľný divácky zásah v Českej republike. Za Sklenenú izbu som veľmi rád za príležitosť, byť na pre mňa atypickom nakrúcaní. Nie som prísny kritik tohto filmu ako niektorí, už som sa vyjadril, že je pozoruhodný a skôr mu držím palce. Teroristku som nevidel s divákmi, neviem ako budú reagovať, akým spôsobom uchopia túto komédiu.

Čo z tejto ponuky by ste si vybrali ako divák, na čo by ste išli do kina?

Teroristku. Ako divák by som išiel na Ivu Janžurovú, to sa Carice van Houten nemôže hnevať.

Ako by ste opísali postavu Macha, ktorého stvárňujete v Teroristke?

Je to gauner okresného formátu. To ani nie je poriadny gauner, je to taký smrad, sebaistý, samoľúby až do tej miery, že neodhadne svojho súpera. Prosto, nie je to žiadny sympaťák, takého človeka by ste nechceli za suseda. Možno je inteligentný, s nejakým zmyslom pre humor, ale to je trochu málo.

Herci väčšinou deklarujú spokojnosť, keď dostanú negatívne úlohy. V prípade záporných hrdinov vraj majú čo hrať...

Nie som z tých, čo jasajú, keď majú hrať hlavného parchanta, nejako zásadne vtedy nepookrejem. Ak niektorí kolegovia idú po týchto rolách, ja to nie som, mám rád ambivalentné postavy.

Myslíte na Luďana zo seriálového hitu Most!? Pri ňom ste pookriali?

V prvej chvíli nie, ale to sú výrobné tajomstvá... Bol som dosť nadšený celým príbehom ako takým, ale postava Luďka bola 'ukňúraná' a pasívna. Už som to hovoril, bohužiaľ, opakujem rovnaké slová, čo s tým, ale bolo to tak. S režisérom Janom Prušinovským som sa dohodol, že to, s požehnaním od autora Petra Kolečka, posunieme do väčšieho ťahu na bránku. A vôbec neprekáža, že tá bránka stojí na zlom mieste. Povedali sme si, že nech je Luďan pokojne väčší slon v porceláne, nech koná, nesedí a nesťažuje sa. Honza bol zlatý v tom, že ma hodne dokázal pustiť z reťaze. Neurazil sa, keď som to prehnal a bolo to dvakrát také dlhé. Nebol som v mantineloch, že by som hovoril napísaný text slovo od slova. Nechal mi priestor a som mu za to vďačný.

Koľkokrát za deň počujete od ľudí známe - Dycky Most!?

Keby som vlastnil autorské práva, bolo by to celkom zaujímavé... Dycky Most! je dobrý slogan, ktorý sa chytil. Mám rád Dycky Most! Vôbec to slovo "dycky" bez "v" a "ž" sa celkom ujalo.

V čom, podľa vás, spočíva úspech seriálu z prostredia severočeského mesta, o chlapíkovi, ktorého vyhodili z práce, býva v polorozpadnutom dome, kam sa pozrie, má dlhy a tiež problémy s exmanželkou a so synom?

Komediálnosť je základ, keby to bol iba socreál, fungovať to nebude. Ak by sme sledovali len otca, ktorý zle vychováva syna, topí sa v chľaste a je nezamestnaný, úspech sa nedostaví. Tie postavy majú humor na hrane, niekedy za hranou, sú veľmi svojrázne a nie sú pasívne. Narážajú do seba svojou zaťatosťou, zabednenosťou, energickosťou a to ľudí baví. Seriál dokáže zaujať ešte niečím navyše, príbehom dievčaťa, ktoré chce mať normálny život a chce, aby ju mal niekto normálne rád - ísť na rande a mať svojho chlapca. Dáša sa vrátila do svojho rodného mesta, pokúša sa, navzdory všetkým debilom okolo, chovať slušne a ústretovo, to je až dojemné.

Svoju úlohu v seriáli zohralo aj reálne mesto, z ktorého sa pomaly stáva dovolenková destinácia seriálových fanúšikov. Aký vzťah k Mostu máte vy?

Nemám s ním problém, som z Bohníc, ktoré vyzerajú rovnako ako Most. Moja mama sa tam od detstva vyskytovala, aj keď sa narodila v Trenčíne, pochádza z Nového Mesta nad Váhom. Veľa nechýbalo a narodil som sa v Moste, pretože môj pradedo tam odišiel zo Slovenska do Stalinových závodov v roku 1946 a bol tam do roku 1978.

Vaša mama je Slovenka?

Žije dlhodobo v Česku, je to otázka na ňu, či sa cíti byť Slovenkou, Češkou alebo Českoslovenkou, to asi najskôr. Roky cestovala za dedom do Mosta, potom, keď sa vracal na Slovensko, ponúkol jej byt, aby som sa tam narodil, takže som takmer Mosťan, ale nakoniec som sa narodil inde. Do Mosta som prišiel po 39 rokoch od tejto príhody (úsmev) a mesto mi prirástlo k srdcu.

Vraj máte v sebe hlboko zakorenenú nedôveru voči novinárom a nerád im poskytujete rozhovory. Mne sa to nezdá, prečo sa to hovorí?

Neprekážajú mi živé rozhovory, s ktorými neskôr nie je žiadna práca. Je to skutočne len z časových dôvodov, dosť pracujem. S novinármi, s ktorými som mal robiť rozhovor, som nemal čas sa termínovo stretnúť. A keď sme sa stretli, nedokázali sme sa termínovo stretnúť ani na autorizácii. Navyše mám pocit, že keď idete na benzínku, herec nemá vyskakovať z obálok všetkých časopisov. Nie je mi to vlastné. Čítali ste veľa rozhovorov s Jackom Nicholsonom? Videli ste veľa jeho mediálnych výstupov? Keď vidím herca na javisku a mám o ňom menej informácií - neviem, či spí v trenírkach alebo pyžame, koľko má detí, čo rád je a varí, a kam jazdí na dovolenku, je pre mňa viac vzrušujúce ho objavovať na javisku. Uvedomil som si to, keď som sledoval Borisa Rösnera. Než som nastúpil na DAMU, vedel som o ňom veľmi málo a bolo to "boží" ho z tej nuly objavovať ako herca.

Na českého herca Borisa Rösnera často spomínate. Bol vaším "osudovým pedagógom"?

Môj úvod do hereckej profesie je jeho kolo, aj keď týmto tvrdením by som nerád potláčal úlohu profesora Horanského, ktorý bol a je pozoruhodná osobnosť, alebo Evy Salzmannovej v našom ročníku. S pánom Rösnerom sme však boli v kontakte aj po škole.

Keď už spomínate herecké hviezdy. Keby sa niekedy nakrúcal životopisný film o Robertovi de Nirovi, vaša vizáž nabáda k tomu, aby ste si zahrali hlavnú úlohu v takom filme...

Ten sa asi na Slovensku nakrúcať nebude, ani u nás, to je veľká škoda. A Zúriaci býk je už tiež natočený, a dobre.

A je de Niro váš herecký favorit?

Je to ďalší z mojich obľúbených hercov, ktorí o sebe málo hovoria a chcú byť viac-menej neviditeľní. I keď, v čase kandidatúry Donalda Trumpa bol viditeľný veľmi intenzívne, dosť ma to zasiahlo vzhľadom na to, že to nie je typ herca, ktorý sa stále ku všetkému vyjadruje. Keď s tým videom vyliezol, rád som ho videl.

Funguje vo vás indikátor, ktorý vám napovedá, či ísť alebo neisť do filmových či divadelných úloh, ktoré vám ponúknu?

Scenár musí držať. Od textu sa všetko odvíja a celkom zásadné pre mňa je, kto to robí a aká je tam partia. Čím ďalej tým viac to mám o tom, kto a s kým než čo. Možno to znie hlúpo, ako herec by som mal ísť predovšetkým po kvalite textu, ale pristihol som sa pri tom, že idem čím ďalej tým viac po ľuďoch. Keď je dobrá 'skvadra', môžem mať z textu diskomfort, obavu, neistotu, ale viem si predstaviť, že idem do toho s kompániou, ktorá mi imponuje a chcem byť jej súčasťou, zabojovať o to. Určite by som nešiel do niečoho, čo je skvostné, a mám pocit, že by som sa tam stretol s ľuďmi, ktorých stretnúť nechcem.

Vzbudzujete dojem, že príliš veľa rozmýšľate nad tým, či niečo je alebo nie je zmysluplné. Je to otázka vašej nedôvery v seba alebo okolie?

Len nechcem hlúpo tráviť čas. Najradšej som so svojimi deťmi. Všetko, čo ma od nich ťahá preč, musí mať nejaký zmysel.

Vašich fanúšikov môže zaujímať aj to, či vás baví politika? Sledujete česko-slovenské vzťahy? Zachytili ste napríklad prezidentské voľby na Slovensku a fakt, že v nich vyhrala žena?

Viem dokonca, že v Prešovskom kraji nevyhrala a v ostatných áno. A veľmi sa mi páči, držal som jej palce. Vlastne je to tretia kandidátka, ktorej to nakoniec vyšlo. Iveta Radičová to nakoniec nedala, Magda Vášáryová predtým tiež nie, takže je to dobré.

Na Slovensku sa niektorí herci výrazne angažujú do spoločenského diania, nechýbali napríklad ani medzi rečníkmi na protestoch Za slušné Slovensko. Vy sa zvyknete angažovať v tom, aby spoločnosť fungovala podľa pravidiel?

Nie za každú cenu a nie príliš často. Myslím si, že na to mám ešte čas. Nepodporil by som žiadneho politika, pokiaľ by som ho veľmi dobre nepoznal a nebol o tom bytostne presvedčený. Napríklad k vašej prezidentke som mal elementárnu sympatiu, ale nemôžem povedať, že by som mal o nej dostatok informácií. Keď ju vidím a počujem hovoriť, mám pocit, že jej mám držať palce, ale k tomu, aby som sa išiel za niekoho postaviť, by som musel sledovať politiku ďaleko dôkladnejšie. Myslím si, že ľudia majú ísť do ulíc v určité momenty, vy ste tu pred rokom taký moment mali. A potom je jedno, či tam stoja herci, robotníci, doktori, študenti, aj tak idú viac-menej všetci. Na Slovensku ste toľko ľudí "na prechádzke" nemali od roku 1989. Ten impulz bol taký brutálny a neoddiskutovateľný, že v takom prípade si viem predstaviť, že by som nemal problém ísť von aj ja.

Ako ste sa vlastne dostali k herectvu? Byť hercom bol váš detský sen?

Chodil som do dramatického krúžku, veľa času som strávil v Ľudovej škole umenia, hral som amatérske divadlo. Cítil som sa v tom uvoľnenom prostredí dobre a v sedemnástich som mal pocit, že v tom budem pokračovať. Podal som si prihlášku na DAMU, ale keby som sa nedostal, bohvie, či by som si ju podal po druhý raz.

Vďaka televíznemu seriálu Most! ste sa stali neprehliadnuteľným. V pondelkovom programe Českej televízie ho vystriedal ďalší seriálový kus Zkáza Dejvického divadla. Sledovali ste ho?

To je pre mňa. Radosť pozerať! Pre niekoho, kto trávi veľa času v divadle, je radosť vidieť, ako Martin Myšička svojim kolegom pozitívne vysvetľuje, že budú hrať Spejbla a Hurvínka, to je nádherné. Tí skúsení herci tam sedia a vedia, že sú "v prúsere". Veľmi sa mi to páčilo.

Slovenskí diváci nemajú veľa príležitostí vás vidieť na divadelných doskách, českým divákom sa veľmi páčite v Cyranovi. Čo vás na Cyranovi baví?

Všetko. Je to jedna z najlepšie napísaných postáv divadelnej literatúry.

Ste dlhé roky na tzv. voľnej nohe, prečo vám nevyhovuje stály angažmán?

Za všetky rozhodnutia si môžem sám. Mne nikto na nástenku nenapíše, čo a s kým budem hrať, kedy to budem robiť. Celú firmu Hofmann manažujem sám a som za ňu zodpovedný.

V divadelnom projekte Lordi režiséra Petra Sergea Butka vraj hráte v slovenčine. To je žart alebo skutočnosť?

Samozrejme, že hráme v slovenčine.

A ako to prijímajú českí diváci? Slovenčina údajne už nie je v Česku taká populárna ako bývala...

Milujú to. Keď sme to hrali v Bratislave na Lodi Adyho Hajdu, tak to bolo perfektné. Slovenské publikum zo začiatku akoby nevedelo, či si nerobíme srandu. Butko je Slovák a my sme sa to naučili vo veľmi presnej slovenčine. Určite máme akcent, ale nerobíme chyby v gramatike, dĺžke vokálov. Naučili nás to Slováci, takže nám išlo aj mäkké "ľ". Mali sme tu krásne predstavenia.

Akých ľudí máte rád vo svojom okolí? Počula som, že vaším dobrým priateľom je práve režisér Peter Serge Butko, pôvodom z Bojníc...

To je roky môj 'fella'! V Bratislave máme za sebou niekoľko krásnych večerov a nocí. Mám rád Butka, poznáme sa 20 rokov. Vďaka nemu som sa zoznámil aj s jeho kamarátmi - Róbertom Jakabom, Majom Miezgom, Lukášom Latinákom.

A je pravda, že mala vzniknúť aj filmová verzia textu Lordi? Aspoň Peter Serge Butko o tom už pred piatimi rokmi rozprával.

Už by s tým mohli trochu pohnúť... Ale nie je to nutné, môže to byť tak, ako to je. Nevadilo by mi, keby sme s tým predstavením zasa išli na Slovensko. Rád sem jazdím. Ako dieťaťa som tu strávil veľa času u babky a dedka, keď sa už vrátil z Mosta domov.

Takže ste si zrejme aj zalyžovali v slovenských veľhorách. Česi milujú Tatry, platí to aj o vás?

Musím sa priznať, že chodím lyžovať do Álp (smiech), ale nedávnom som hovoril, že musíme ísť do Tatier. Lenže je pár drobností, ktoré spôsobujú, že teraz necestujem ani do tých Álp. Moje deti sú veľmi malé na to, aby sme podnikli takú dlhú cestu autom. Zatiaľ jazdíme len do českých hôr.

A čo vás zamestná v najbližšom období?

Letné Shakespearovské slávnosti na hrade, ale do Bratislavy nejdeme, čo ma trochu mrzí. Možno prídeme o rok, ak sa nám to podarí. Potom budem nakrúcať film Patrika Hartla podľa jeho prvej knižky Prvok, Šampón, Tečka a Karel, na to sa dosť teším. Čakajú ma skúšky v divadle a ostatné veci sú vo fáze rokovania, nie sú podpísané, asi by som o nich ešte nemal hovoriť.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

Tagy: Martin Hofmann