M. Forai: Ak VšZP platí najviac, mali by rovnakú sumu platiť aj iné

Bratislava 22. septembra (TASR) - Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) chce motivovať slovenské nemocnice k väčšej operovanosti.


Plánuje im preto platiť ďalšie bonusy za každú operáciu. Najväčšia poisťovňa má však pre zariadenia zároveň podmienku, že ceny za operáciu majú mať rovnaké pre všetky zdravotné poisťovne. Nielen o dôvodoch tohto rozhodnutia porozprával v rozhovore pre TASR generálny riaditeľ VšZP Marcel Forai.

O všeobecnej zdravotnej poisťovni sa dlho hovorilo ako o stratovej poisťovni, ako to s vami vyzerá v súčasnosti, v akej finančnej kondícii ste?
Minulý rok sme skončili s kladným hospodárskym výsledkom vo výške 26,3 milióna eur, tento rok sme si naplánovali opätovne kladný hospodársky výsledok 25 miliónov eur. V súčasnosti, k 31. augustu, sme dosiahli kladný hospodársky výsledok - zisk vo výške 21,1 milióna eur.

Mnoho ľudí sa často pýta, ako je možné, že poisťovne tvoria zisk, keď počúvajú, že peniaze v zdravotníctve nie sú. Ako ste dosiahli takýto hospodársky výsledok?
Kladný hospodársky výsledok je matematický vzorec medzi výnosmi a nákladmi. Čiže na jednej strane sme zabezpečili vyššie výnosy, a to aj z výberu poistného, keď sme začali byť prísnejší na neplatičov. To znamená, že pri každom nedoplatku nad tri mesiace už pristupujeme k nútenému vymáhaniu. Predtým bolo zvykom, že tri aj päť rokov si nedoplatky nikto nevšímal. Na druhej strane, aj úhrady smerom k poskytovateľom sú inak štruktúrované a zamerané na to, čo táto inštitúcia potrebuje.

VšZP má problém so starou stratou. Boli polemiky o tom, aká je vlastne jej výška, menila sa podľa vládnych garnitúr. Ako to vyzerá so starou stratou, aká je jej výška a čo s tým robíte?
Účtovná strata v dobe, keď prišiel do VšZP súčasný manažment, bola vo výške  159,6 milióna eur, v súčasnosti je ku koncu augusta vo výške 108 miliónov eur. Na základe kladného hospodárskeho výsledku sme si mohli dovoliť celý rezervný fond, ktorý musíme tvoriť, preúčtovať práve na vykrytie straty. Očakávame, tak ako sme to už avizovali pri nástupe, že do štyroch rokov stratu vynulujeme. Všetky účtovné ciele sa nám darí zatiaľ napĺňať.

Zdravotné poisťovne sú odkázané na to, koľko finančných prostriedkov dostanú zo zdravotného poistenia. V súčasnosti je k dispozícii návrh štátneho rozpočtu, ktorý hovorí o platbe poistencov štátu na úrovni štyroch percent. Mohlo by vám to spôsobiť nejaké problémy, alebo sú vaše plány nastavené na štyri percentá?
Bol by som zlý manažér aj generálny riaditeľ, keby som povedal, že nám tie peniaze nechýbajú, každé euro na strane príjmov v hospodárení VšZP je euro navyše. Na druhej strane ale budeme akceptovať rozhodnutie parlamentu a danej situácii sa prispôsobíme. Hovoriť však o tom, aký to bude mať dopad a aká bude stratégia, je ešte predčasné, lebo to je len návrh.

V minulých rokoch bolo zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti viackrát počuť, že VšZP neplatí za výkony toľko, aké sú náklady. Teraz robíte rôzne opatrenia, ktoré by mali poskytovateľom priniesť viac peňazí, čo konkrétne?
Ak v predchádzajúcom období bola VšZP akože "najhoršia" alebo najmenej platila, v priebehu roka sa nám podarilo stať sa lídrom, pokiaľ ide o úhradu za mernú jednotku na trhu. Dnes tvrdíme a zaviedli sme filozofiu, že ak VšZP platí najviac, mali by rovnakú sumu za mernú jednotku, to je za ukončenú hospitalizáciu, za operáciu žlčníka, či pôrod platiť aj súkromné zdravotné poisťovne. Je to teraz naopak, my sme tí, ktorí robíme cenotvorbu a chceme, aby všetky zdravotné poisťovne platili rovnako za mernú jednotku aj preto, že nemocnice nám predkladajú kalkuláciu nákladov rovnakú pre všetkých.

Pôsobí to, ako keby ste chceli predbehnúť DRG systém, ktorý má priniesť spravodlivé oceňovanie pre nemocnice.
Ak sme ten systém predbehli, znamená to, že náš je spravodlivý.

Tak ide o to, že sa snažíte nútiť, aby všetky zdravotné poisťovne platili rovnaké ceny za výkony.
Ešte pred rokom nám boli vyčítané čakacie listiny, že ich máme najväčšie, urobili sme niekoľko opatrení v priebehu roka, napriek tomu, že došlo k nárastu operácií, ľudí na čakacích listinách pribúdalo. Tak sme prehodnotili filozofiu a od apríla 2013 sme začali nemocnice motivovať, aby operovali viac tzv. bonusom k operácii. Došlo tak k rozdielu cien, ktoré poisťovňa hradila nemocniciam podľa toho, či pacienta operovali alebo neoperovali. Predpokladali sme, že takáto úhrada bude pre nemocnicu motivujúca a nemocnice začnú nastavovať podmienky tak, aby operovali viac.

Je podľa vás fér nútiť ostatných, aby platili rovnaké ceny ako vy?
Poviem to na príklade. Náklady nemocnice na operáciu žlčníka sú povedzme 500 eur, pričom je úplne jedno, či je to poistenec štátnej alebo súkromnej zdravotnej poisťovne. Prečo, ak má nemocnica na pacienta rovnaké náklady, má jedna poisťovňa platiť za operáciu viac? Aj v obchode stojí liter mlieka rovnako, či si ho ide kúpiť dôchodca, mamička na materskej alebo študent.

Koľko takýchto "motivačných" peňazí máte vyčlenených na najbližšie obdobie?
V apríli sme vyčlenili na tento účel 36 miliónov eur. Je tam nábehová krivka, kedy nemocnice plánujú operačné výkony na mesiac aj dva dopredu, ale už hneď v máji dostali o 700.000 viac, ďalší mesiac to bolo o 1,1 milióna eur viac. Takže naše predpoklady sa splnili a nemocnice začali operovať. Ak hovoríme, že na Slovensku je nižšia operovanosť ako je priemer EÚ, tak práve týmto mechanizmom dochádza k tomu, že začína narastať podiel operácií nad diagnostickými hospitalizáciami na chirurgických odboroch, čo je dobré. Koniec koncov, na to sú chirurgické odbory, aby operovali a nie aby pacienta diagnostikovali a posielali domov bez zákroku.

Aký bol ohlas zo strany nemocníc, či už veľkých štátnych alebo regionálnych?
Štruktúra výkonov pri invazívnych zákrokoch v nemocniciach je rôzna. Veľké nemocnice robia náročnejšie zákroky a využívajú práve systém bonusov. Naopak, menšie nemocnice využívajú formu osobitne hradených výkonov a jednodňovky, keď robia krátkodobé hospitalizácie do troch dní. Preto sme to prehodnotili a od októbra sme našu ponuku pre nemocnice rozšírili - všetky tieto výkony pôjdu nad dohodnutý finančný objem a zvýšili sme im úhradu. Ceny išli v týchto prípadoch hore priemerne o sedem percent, bonusy k operačnému výkonu sú celkovo 200 eur navyše.

Ako vznikol tento bonusový nápad?
Celá myšlienka vznikla veľmi jednoducho. Predtým pacienta prijali na chirurgické oddelenie a na konci, keď bol prepustený, bola vždy rovnaká úhrada. Takto to roky fungovalo u všetkých zdravotných poisťovní. Pri probléme čakacích listín sme rozmýšľali, ako nemocnice motivovať, aby začali operovať. Museli sme zistiť príčiny toho, prečo neoperujú. Príčinou bolo práve to, že ten finančný efekt pre nemocnicu bol oveľa lepší, keď prijali pacienta a neoperovali, ako keď pacienta prijali a zoperovali, pretože na konci bola tá istá úhrada.

Najmä regionálne nemocnice upozorňujú, že budú potrebovať viac peňazí na ďalšie kolo zvyšovania platov lekárov. Teraz ste im ponúkli možnosť ďalších zdrojov, aké sú ohlasy z regiónov, pýtajú ďalšie peniaze, alebo je to pre nich prijateľné?
Rokovanie s Asociáciou nemocníc Slovenska, ktoré sa uskutočnilo minulý týždeň, môžem označiť asi za najkratšie v histórii. Trvalo možno pol hodinu, čo sa ešte nestalo. Od nemocníc sme si vyžiadali ich kalkuláciu nákladov a spýtali sme sa ich, či rozlišujú náklady podľa poisťovní. Tvrdili, že nie, že poznajú len náklad na jeden výkon. Na základe toho sme im urobili ponuku navýšenia cien, ktorú sme podmienili splnením istých podmienok.


Keď sa bavíme o nemocniciach, v tejto súvislosti sa dlho hovorí o potrebe optimalizácie lôžok, ktorá by mohla priniesť efektívnejšie využívanie zdrojov v zdravotníctve. Ako pokračujete v optimalizácii, treba podľa vás ešte veľké zmeny?
Za predchádzajúceho vedenia sa odzmluvnilo celkovo 115 oddelení. Musím povedať, že to bol celkovo taký hrubý prvý nástrel, kedy bolo oddelenia jednoduchšie odzmluvniť, v súčasnosti je to trocha zložitejšie, to, čo sa dalo odzmluvniť, už bolo odzmluvnené.

Vstupovali sme do rokovaní s nemocnicami v rámci krajov. Aj formou dohody, ale aj čiastočného tlaku sme im túto potrebu vysvetľovali. Musím povedať, že naše očakávania sa týmto spôsobom nenaplnili. Aj teraz tvrdíme, že pomer medzi akútnymi lôžkami a chronickými nie je v poriadku, keď máme nadbytok akútnych a nedostatok chronických. Márne sa to snažíme vysvetľovať nemocniciam, robíme im rôzne ponuky, je to veľmi problematické.

V súčasnosti sme prešli k forme dohody alebo vytvárania ekonomických úhrad, aby sme prinútili nemocnice si uvedomiť, že ak nemajú pacientov a koho operovať, nebudú vedieť vykryť náklady. Nemocnice, ktoré neoperujú, dostanú menej. Predpokladáme, že s tými sa stretneme a budeme hľadať iné možnosti, ako zabezpečiť zdravotnú starostlivosť, alebo sa dohodneme na inej forme poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Niektorým nemocniciam ste dali ročnú lehotu na to, aby zmenili lôžka z akútnych na chronické. Dá sa povedať, koľkých sa to týka?
Rozprávali sme s nemocnicou v Šahách, ale máme tu aj iné nemocnice, ktoré sa prihlásili a dobrovoľne sa už chcú s nami rozprávať možno o ukončení činnosti lôžkovej zdravotnej starostlivosti a žiadajú nás o zabezpečenie inej formy poskytovania zdravotnej starostlivosti. Nechcem ich ale zatiaľ menovať. Očakávam, že po neustálom zvyšovaní nákladov a zvyšovaní bonusov bude takýchto nemocníc pribúdať. Budú ekonomicky nútené, aby hľadali iné formy.

Segment zdravotnej starostlivosti nie je len o nemocniciach, ale aj o ambulantných lekároch. Tí vás minulý rok potrápili, keď nechceli podpisovať s vami zmluvy a boli medzi vami rôzne výmeny názorov. Ako by ste situáciu a vzťah, ktorý máte, zhodnotili teraz?
V tejto chvíli by som povedal, že je medzi nami "zmier", keď sme sa dohodli aj na nových projektoch ohľadom financovania napríklad lekárov prvého kontaktu. Tam sme rozbehli tri nové projekty financovania okrem klasických. Pripravujeme sa skôr na riešenie špecializovanej ambulantnej starostlivosti, vládou stanovenú minimálnu sieť má VšZP prekročenú asi na 205 percent. Netvrdíme, že optimálna sieť je na úrovni minimálnej, ale myslíme si, že súčasné zazmluvnenie neodráža skutočnú potrebu.

Náklady na zdravotnú starostlivosť rastú aj preto, že slovenský pacient prichádza, podľa skúseností lekárov, s problémom neskoro, preventívne prehliadky sú pre neho neznámy pojem. Čo s tým robíte?
V trojuholníku pacient, lekár a zdravotná poisťovňa je to práve poisťovňa, ktorá má najväčší záujem na zdravých poistencoch, pretože zdravý poistenec znamená nulové náklady na zdravotnú starostlivosť. Ak na jednej strane motivujeme nemocnice k poskytovaniu lepšej zdravotnej starostlivosti, na druhej strane motivujeme aj pacienta k preventívnym prehliadkam, kde si sľubujeme lepší záchyt rôznych ochorení. Mali sme preto niekoľko kampaní, v ktorých sme vyzývali poistencov, nielen našich, aby absolvovali preventívne prehliadky. Motivujeme aj lekárov vyššou úhradou za preventívne prehliadky. Vždy pri rokovaní VšZP s ambulantným sektorom navyšujeme aj úhradu za preventívne prehliadky tak, aby lekári iniciatívne pacientov volali a riešili s nimi prevenciu.

Za minulej garnitúry bol nápad, že by poistenci, ktorí sú nezodpovední k svojmu zdraviu, nemali všetko bezplatné. Čo si myslíte o takýchto nápadoch, keď by pacienti boli trestaní za nezodpovednosť?
Ako riaditeľ VšZP si to viem predstaviť, ale v každom prípade je to politické rozhodnutie, nebránim sa ale motivujúcim mechanizmom poistenca k prevencii.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR