M. DRAGHI: ECB nebude akceptovať dlhodobú nízku infláciu v eurozóne

Sintra 26. mája (TASR) - Strážcovia eura sa usilujú o vyváženú reakciu na riziká, ktoré by mohla priniesť európskej ekonomike nízka inflácia.


Agentúra DPA cituje prezidenta Európskej centrálnej banky (ECB) Maria Draghiho na prvej konferencii tejto inštitúcie, ktorá sa koná v portugalskej Sintre, bývalom letovisku portugalských kráľov: "Neuspokojíme sa, aby inflácia pridlho zostala na nízkej úrovni."

Vedenie ECB síce predpokladá, že terajší nízky rast spotrebiteľských cien sa postupne zrýchli a napokon dosiahne inflačné zacielenie centrálnej banky eurozóny, ktoré je stanovené na medziročnú mieru takmer 2 %. "Naša zodpovednosť spočíva v tom, aby sme varovali pred možnými rizikami a aby sme boli pripravení zasiahnuť, ak to bude treba," zdôraznil Draghi.

Prezident ECB vyslovil v prejave na konferencii nespokojnosť s tým, že banky neposkytujú dosť úverov malým a stredným firmám. Agentúra AP uviedla, že strážcovia euromeny príjmu opatrenia, aby sa dostali do malých firiem, lebo tie sú schopné podporiť ekonomický vzostup. Nedostatok takýchto úverov obmedzuje podnikanie životaschopných firiem v takých krajinách ako Portugalsko či Španielsko.

Experti finančných trhov predpokladajú, že Rada guvernérov ECB prijme niektoré opatrenia voči komerčným bankám, ktoré si ukladajú hotovosť radšej na účtoch ECB, než aby poskytovali úvery, už na rokovaní 5. júna. Jedným z opatrení by mohlo byť zavedenie negatívnej úrokovej sadzby na takto umŕtvené prostriedky.

Hospodársky rast eurozóny bol v prvom štvrťroku slabučký. Jej hrubý domáci produkt (HDP) vzrástol medziročne len o 0,2 % a miera nezamestnanosti zostala vysoká, 11,8 %. Obavy vyvoláva aj slabý vzostup spotrebiteľských cien len o 0,7 %. Takáto inflácia by mohla zostať dlhé obdobie. Slabá inflácia zhoršuje manévrovací priestor pre krajiny a firmy s vysokými dlhmi. Draghi poznamenal, že ECB by sa mohla zapojiť do "široko koncipovaného programu nákupu dlhopisov" v prípade, ak inflácia alebo inflačné očakávania klesnú veľmi nízko.

Avšak nákup finančných aktív, napríklad štátnych dlhopisov, čelí v eurozóne praktickým a právnym ťažkostiam, lebo je v nej 18 členov s rozdielnym názorom na opodstatnenosť takého postupu ECB. Vzniká otázka, či banka vôbec môže nakupovať štátne dlhopisy a či by takýto krok neoslabil tlak na vlády, ktoré musia reformovať svoju ekonomickú a finančnú politiku, aby zvýšili vlastnú konkurencieschopnosť.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR