Lykožrúty chytala vláda právom, ochranári na súde pohoreli

BRATISLAVA 25. októbra (WEBNOVINY) - Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil za neprijateľnú sťažnosť Lesoochranárskeho zoskupenia VLK proti Slovenskej republike, ktorá súvisela s opatreniami na zníženie rizika premnoženia podkôrneho hmyzu v lesnom celku Podbanské (Tichej a Kôprovej doline) tri roky po víchrici v Tatrách.


Zoskupenie VLK sa chcelo sťažovať na porušenie práva na prístup k súdu a práva na priaznivé životné prostredie, ktoré je súčasťou práva na rešpektovanie súkromného života. Obe práva sú zaručené Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. ESĽP ale ich sťažnosť 2. októbra vyhlásil za neprijateľnú, informuje ministerstvo spravodlivosti na svojom webe.


Víchrica rozvírila spory

Víchrica postihla Vysoké Tatry 19. novembra 2004. Štátne lesy TANAP v Tatranskej Lomnici 20. novembra 2006 požiadali Obvodný lesný úrad v Poprade, aby vyhlásil mimoriadny stav nebezpečenstva a prijal opatrenia v súvislosti s rizikom premnoženia podkôrneho hmyzu v lesoch v Tichej a Kôprovej doline.

Obvodný lesný úrad 5. apríla 2007 nariadil Štátnym lesom TANAP, aby urobili ochranné opatrenia, ktoré znížia toto riziko v lesnom celku Podbanské -predovšetkým ísť do zalesnenej oblasti postihnutej kalamitou a vyhľadať a odstrániť nakazené stromy.

Zoskupenie sa žiadnym spôsobom na konaní nezúčastnilo. Ak by ho prizvali do konania, podľa zákona o lesoch by malo procesné postavenie účastníka konania, teda mohlo by sa proti rozhodnutiu odvolať.

Lesoochranárske združenie sťažnosťou pred ESĽP namietalo, že rozhodnutiu z 5. apríla 2007 malo predchádzať udelenie výnimky alebo vydanie súhlasu s nesúladom s podmienkami ochrany životného prostredia podľa zákona o ochrane prírody a krajiny.

Zoskupenie údajne malo mať podľa tohto zákona postavenie účastníka konania. So sťažnosťou rovnakého znenia sa neúspešne obrátilo aj na Ústavný súd Slovenskej republiky.

Zoskupenie ani jeho členovia podľa názoru vlády neboli napadnutým rozhodnutím priamo dotknutí. Jeho sťažnosť tak podľa vlády bola iba verejná žaloba (actio popularis), ktorú Dohovor nepripúšťa. Okrem toho vláda vo svojom stanovisku zdôraznila, že zoskupenie nevyužilo možnosť uplatňovať procesné práva zúčastnenej osoby v konaní, ktorého výsledkom bolo spomínané rozhodnutie.

Lesoochranári totiž doručili obvodnému lesnému úradu žiadosť o upovedomenie o začatých správnych konaniach (vrátane už prebiehajúcich) podľa zákona o lesoch až 16. júla 2007, teda po skončení napadnutého konania.


Bez dôkazov

ESĽP vo svojom verdikte konštatoval, že účinky napadnutého rozhodnutia na životné prostredie vo všeobecnosti a na zoskupenie ako také, resp. na jeho členov, nie sú podoprené dôkazmi. "Znamená to, že v sťažnosti ide predovšetkým o formálne uznanie sťažujúceho sa zoskupenia za účastníka sporného konania," uvádza ministerstvo spravodlivosti.

ESĽP upozornil, že nie je jeho úlohou, aby abstraktne preskúmaval vnútroštátne právo a prax. V tomto konkrétnom prípade sa teda európsky súd nemal zaoberať abstraktnou otázkou procesného postavenia environmentálnych organizácií v konaniach prebiehajúcich na Slovensku. "Ak by zoskupenie bolo predmetom konania priamo dotknuté, zodpovedajúce procesné práva by mu prináležali". ESĽP sťažnosť na porušenie práva na prístup k súdu ako zjavne nepodloženú zamietol. Keďže podstata sťažnosti na porušenie práva na rešpektovanie súkromného života bola rovnaká, zamietol ju tiež.