Lykožrút ďalej ničí porasty v Tichej a Kôprovej doline

POPRAD 3. júla (WEBNOVINY) – Lykožrútová kalamita v Tichej a Kôprovej doline podľa Štátnych lesov Tatranského národného parku naďalej pokračuje.


Lesníci nesúhlasia s názormi, podľa ktorých sa lykožrútová kalamita v oboch národných prírodných rezerváciách „spontánne utlmila“.

Len za prvých šesť mesiacov tohto roku narátali lesníci Štátnych lesov TANAP-u ďalších takmer 8 500 suchých stromov poškodených pôsobením tohto škodlivého činiteľa, informovala Lenka Burdová zo Štátnych lesov TANAP-u.

Najväčší prírastok suchých stromov je v Národnej prírodnej rezervácii Kôprová dolina v Nefcerskej doline, na začiatku Hlinskej doliny, v Garajove a v Temných Smrečinách a v Národnej prírodnej rezervácii Tichá dolina v Zadnej Tichej doline.

Hoci prírastok suchých stromov v Tichej a Kôprovej doline v posledných dvoch rokoch v dôsledku pôsobenia podkôrneho hmyzu je menší ako v rokoch 2007 až 2009, táto skutočnosť podľa lesníkov neznamená, že kalamita je na ústupe.

Podľa lesníkov po vetrovej kalamite v roku 2004 nedovolila štátna správa ochrany prírody v ústí Tichej a Kôprovej doliny spracovať približne 50 890 metrov kubických kalamitného dreva, čo bolo asi 68 000 stromov. V rokoch 2004 až 2006 tu pritom Štátne lesy TANAP-u evidovali len približne 5 300 stromov poškodených lykožrútom.

Po roku 2007, keď v apríli vyhlásili zelení aktivisti Tichú a Kôprovu dolinu za „Územie chránené občanmi“, zničil lykožrút už viac ako 200 000 stromov na ploche takmer 680 hektárov.

„Ak sa dnes stretávame s tvrdeniami o „spontánnom útlme“ pôsobenia lykožrúta na území TANAP-u, tieto tvrdenia treba dať do súvisu so skutočnosťou, že výmera tatranského smrekového lesa sa radikálne zmenšila,“ uviedla Burdová.

Podľa lesníkov sa zmenšila potravinová báza umožňujúca gradáciu podkôrneho hmyzu, ktorý zničil horské smrečiny. Podľa lesníkov došlo k úplnému rozvráteniu všetkých porastov, či už prírode blízkych alebo prirodzených.

Pokračujúci výskyt lykožrúta v zvyškoch smrekových a limbových lesov potvrdzuje fakt, že útlm pôsobenia tohto škodcu ihličnatých horských lesov možno podľa lesníkov očakávať až v prípade, keď podkôrny hmyz „zožerie“ všetky smreky a borovice limby v tomto vzácnom území bez rozdielu pôvodnosti lesných porastov.