LUKÁČ: Chceme byť otváračmi dverí

Zsolt Lukáč

Foto: archív
Čo viedlo k založeniu zväzu pred 20 rokmi? Aká bola jeho počiatočná idea a čo si dávali za cieľ jeho zakladatelia?

Zväz stavebných podnikateľov vznikol spoločenskou zmluvou 22. októbra 1990 s cieľom vytvárať optimálne podmienky pre dynamický rozvoj stavebníctva Slovenskej republiky a obhajovať záujmy svojich členov. Jeho prezidentom sa stal inžinier František Slávik. Aj dnes pri súčasnch stanovách zväzu je a zostane naším hlavným cieľom optimalizácia podmienok podnikania na Slovensku všeobecne a menovite so sústredením sa na stavebný sektor. V jednotlivých obdobiach sa môžu, a napokon i musia, meniť spôsoby či formy práce či štruktúra, alebo vedenie zväzu, ale hlavný cieľ obhajoba záujmov a dobrého mena slovenského stavebníctva ako trvalý odkaz zakladateľov nášho zväzu ostáva.

Koľko podnikateľov bolo pri zrode zväzu a ako sa vyvíjala členská základňa až po súčasnosť?
Zakladajúcimi členmi boli vtedajšie spoločnosti Priemstav Bratislava, Vodohospodárske stavby Bratislava, Pozemné stavby Prešov, Poľnohospodárske stavby Zvolen, Stavoprojekt Žilina, Agrostav Spišská Nová Ves, Hertic družstvo Bratislava a Výskumný a vývojový ústav maltovín Trenčín. Počet členov sa od založenia postupne menil, v roku 2007 dosiahol viac ako 170 členov. V súčasnosti, v období krízy, má ZSPS viac ako 150 členov a reprezentujeme 17 525 zamestnancov z oblasti stavebnej výroby, výroby stavebných látok, projekcie, výskumu, vývoja a inžinierskej činnosti.

Ako sa darí zväzu presadzovať požiadavky a ciele členov od vzniku až po dnešok?

Zväz prešiel zložitým vývojom. Po rokoch vzostupu a miestami až eufórie prišla kríza. Veď ešte v apríli 2008 sa za jeden faktorov, ktorý postupne od júna 2007 obmedzoval rast stavebnej produkcie, považoval nedostatok pracovníkov. Vyjadrilo to okolo 20 percent z vyše 460 firiem oslovených Štatistickým úradom SR v pravidelnom mesačnom konjunkturálnom prieskume v stavebníctve. V to čase rástla zamestnanosť v stavebníctve najrýchlejšie spomedzi ostatných odvetví v ekonomike a v zahraničí pracovalo asi 50-tisíc slovenských stavbárov. Situácia sa potom náhle zmenila. Znížil sa objem zákaziek a zásoba práce. Zväz aktivizoval svoju činnosť, najmä svoj vplyv na orgány štátnej správy a výbory parlamentu. Užšie začal spolupracovať so samosprávou a odbornými združeniami, komorami a stavovskými organizáciami. Prostredníctvom svojich členov v odborných komisiách a poradných orgánoch sa usiloval o liberalizáciu podnikania v stavebníctve o racionalizáciu legislatívy vo výstavbe, o nasmerovanie prostriedkov štátneho rozpočtu i zdrojov EÚ do zmysluplných investičných projektov. Všetko pre to, aby sa aspoň obmedzil prepad na stavebnom trhu a zachránili odborné kapacity slovenského stavebníctva pre nasledujúce obdobie.

Po rokoch vzostupu a miestami až eufórie prišla kríza. Veď ešte v apríli 2008 sa za jeden faktorov, ktorý postupne od júna 2007 obmedzoval rast stavebnej produkcie, považoval nedostatok pracovníkov. Situácia sa potom náhle zmenila.Zsolt Lukáč

Ktoré kroky v činnosti zväzu za dvadsať rokov považujete za prelomové?

Za zásadné možno považovať zvolenie inžiniera Jána Majerského, PhD. do funkcie prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska v roku 2005.
Foto: zsps.sk Bolo odpoveďou na začínajúce sa prejavy ak nie stagnácie, tak aspoň malej dynamiky zväzových činností a tiež reakciou na vtedajší ekonomický vývoj. Nové vedenie zväzu vtedy posilnilo vnútrozväzové činnosti a zlepšilo postavenie pozíciu zväzu v spoločnosti ako najsilnejšej organizácie v stavebníctve na Slovensku. Podnikatelia a zamestnávatelia v stavebníctve využitím svojho odborného potenciálu a nadobudnutých skúsenosti z praxe chceli väčšmi vplývať na tvoriacu sa legislatívu upravujúcu podnikateľské prostredie. Dôležité dokumenty boli prijaté v roku 2007 na 22. Valnom zhromaždení ZSPS, ktoré schválilo nové Stanovy ZSPS a nový systém platenia členských príspevkov. Ten je odvodený od hospodárskeho potenciálu členského subjektu a zároveň pomerne vyjadruje počet hlasov uplatňovaných na valnom zhromaždení. V tom čase bol takýto revitalizačný proces vo zväze umocnený aj dosahovanými hospodárskymi výsledkami stavebného priemyslu v slovenskej ekonomike. V súčasnosti ide o vyváženie členskej štruktúry zväzu pokiaľ ide zastúpenie veľkých, stredných i tých najmenších stavebných firiem. Od nastúpenia do funkcie bolo mojím cieľom v súlade so stanovami ZSPS „emancipovať“ malých podnikateľov v stavebnom sektore ako nevyhnutného článku dobre fungujúcej štruktúry celého slovenského stavebníctva. Usilujem sa, aby záujmy všetkých členov zväzu boli jasne artikulované a uplatňované bez ohľadu na ich hospodársku silu či veľkostnú kategóriu člena zväzu. V tomto roku bol do nášho najvyššieho orgánu, ktorým je Prezídium ZSPS malými podnikateľmi, ktorí majú menej ako 20 zamestnancov, zvolený ich zástupca.

Chceme byť „otváračmi dverí“ prípadne až baranidlom všade tam, kde treba uplatniť racionálne návrhy v záujme čistoty a transparentnosti verejného obstarávania, orientovania projektov na zmysluplné využívanie zdrojov EÚ...Zsolt Lukáč

Kedy sa začala spolupráca so zahraničím, s akými organizáciami? Aká je reputácia zväzu v zahraničí?

Od roku 1994 sme riadnym členom Európskej federácie stavebného priemyslu FIEC. Toto členstvo a zahraničné aktivity ZSPS sú významným zdrojom informácií pre členskú základňu ZSPS, ktoré umožňujú a uľahčujú slovenským stavebným podnikateľom uplatniť svoje schopnosti pri prácach v zahraničí. ZSPS má podpísané dvojstranné dohody o spolupráci s vyše desiatimi zahraničnými partnerskými zväzmi. Podnikatelia majú možnosť pri riešení svojich problémov v zahraničí využiť kontakty ZSPS pre hľadanie konkrétnych riešení rozličných problémov – administratívnych, ale i finančných. Nadštandardné vzťahy udržiavame najmä s partnerským Zväzom podnikateľov v stavebníctve Českej republiky.

Na čo sa zväz sústreďuje v tomto roku, čo považuje za kľúčové v čase krízy a čo môže urobiť pre zmiernenie jej dopadov na členov zväzu?

Súčasná situácia v stavebníctve je výrazne horšia, ako pred rokom alebo dvoma. Tak ako začiatok krízy prišiel v našom sektore s určitým časovým posunom oproti iným sektorom, tak aj očakávaný rast môže prísť až po oživení ostatných sektorov hospodárstva. V najbližšom časovom horizonte nemôžeme byť priveľkí optimisti. Aj preto chceme užšie spolupracovať s ministerstvami pri vytváraní legislatívnych noriem už v štádiu ich zrodu, ich pripomienkovania a vniesť do týchto procesov praktické poznatky a skúsenosti, aby zákony boli transparentné a v našej stavebnej praxi aplikovateľné. Tu už dobre spolupracujeme s Republikovou úniou zamestnávateľov Slovenska, prostredníctvom ktorej môžeme vstupovať do tripartitných rokovaní na úrovni vlády SR. Budeme mať zastúpenie v odborných komisiách pri výboroch NR SR ako aj výboroch operačných programov eurofondov a v spolupráci s verejnou správou, mimovládnymi organizáciami, zahraničnými zastúpeniami a vzdelávacími inštitúciami chceme vytvárať čo najlepší priestor pre stavebné podnikanie. Najmä však chceme byť „otváračmi dverí“ prípadne až baranidlom všade tam, kde treba uplatniť racionálne návrhy v záujme čistoty a transparentnosti verejného obstarávania, orientovania projektov na zmysluplné využívanie zdrojov EÚ, pritiahnutie verejných zdrojov do výstavby nájomných bytov, budovania štátnej dopravnej infraštruktúry, ale aj do výstavby ciest druhej aj tretej triedy, zatepľovania, revitalizácie sídlisk, rozvoja a výstavby zariadení cestovného ruchu, štátnej podpory malých a stredných podnikov...