Ľudský život si cenia menej ako „psa sympaťáka“

Na pomoc bezdomovcom vo svojej mestskej časti ani halier. Napriek tomu, že v ich mestskej časti už zamrzli dvaja z nich. „Nie sú to naši ľudia, ale privandrovalci,“ povedal jeden z bratislavských regionálnych politikov. Michal Ambrovič, ktorý predkladal návrh, aby Staré Mesto zo svojho rozpočtu vyčlenilo na pomoc bezdomovcom 500-tisíc korún, je z reakcie svojich kolegov zhrozený.

Pritom v samotnej Bratislave už zmrzlo 12 alebo podľa iných odhadov dokonca 16 bezdomovcov.  Celkom presnú štatistiku nikto v Bratislave ani na Slovensku nevedie. 
„Minulý rok nám zomrelo 16 predajcov,“ tvrdí Sandra Tordová z občianskeho združenia Proti prúdu, ktoré sa snaží ľuďom bez strechy podať pomocnú ruku. „Minimálne jeden z nich bol surovo zavraždený. Neznámy útočník ho dokopal na smrť.“
Vraždu tohto tuláka polícia nikdy neobjasnila. Podľa Tordovej je priemerný vek bezdomovca o 20 až 30 rokov rokov nižší ako medzi ostatnou populáciou. Títo ľudia zomierajú už na bežné ochorenie. Keďže nemajú zdravotné kartičky, lekár ich iba zriedkavo ošetrí, možnosť liečby na nemocničnom lôžku mnohokrát preto neprichádza ani do úvahy. 
Momentálne živorí v hlavnom meste asi 2 až 3 tisíc bezdomovcov. Z celého Slovenska prichádzajú do Bratislavy za vidinou ľahšieho života. Ich ilúzie spľasnú už po niekoľkých dňoch pobytu. Do nocľahární a útulkov sa dostane v priemere iba každý tridsiaty, pričom platba v nich za jednu noc predstavuje 30 korún. Jediná výnimka je v lamačskej ubytovni, kde sa šťastlivec môže vyspať v spoločenskej miestnosti na stoličke zadarmo. A aká je situácia v okolitých štátoch?
„Počet miest v nocľahárňach a útulkoch zodpovedá aspoň približne počtom bezdomovcov v mestách, sú zadarmo, ba niektoré sú určené aj pre alkoholikov,“ hovorí Sandra Tordová. Na Slovensku je situácia priam desivá. Vzniká dojem, že zákaz chodiť do ubytovní pod vplyvom alkoholu platí iba preto, aby sme si pri zúfalo nízkom počte miest v útulkoch zachovali aspon časť kresťanského súcitu. 
Jožo T. Schön