|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
29. apríla 2015
Ľudovít Štúr zastupoval v uhorskom sneme Zvolen, vystúpil päťkrát
Na kombosnímke hlavná fotografia plastika Ľudovíta Štúra v Galérii Ignáca Bizmayera v Modre, 3. marca 2015, foto TASR - Michal Svítok.
Zdieľať
Na kombosnímke hlavná fotografia plastika Ľudovíta Štúra v Galérii Ignáca Bizmayera v Modre, 3. marca 2015, foto TASR - Michal Svítok. Foto: TASR
Martin 29. apríla (TASR) – Ľudovít Štúr sa dostal do vysokej politiky 30. októbra 1847, keď od mesta Zvolen oficiálne získal mandát na zastupovanie na uhorskom sneme a prvýkrát na ňom prehovoril 17. novembra. Funkciu poslanca vykonával od 7. novembra 1847 až do revolučných udalostí v marci 1848, pričom na sneme vystúpil päťkrát. Uviedla pre TASR Katarína Mažáriová z oddelenia pre styk s médiami a verejnosťou Slovenskej národnej knižnice (SNK)."Štúr od októbra systematicky zverejňoval na stránkach Slovenských národných novín rozsiahle úvodníky, v ktorých písal o 'našich nádejach a žiadostiach' k blížiacemu sa snemu. V žiadosti o poslanecký mandát sa vzdal nároku na honorár, ktorý mu z účasti na sneme vyplýval. Zrejme chcel takto takticky zvýšiť svoje šance na zvolenie," hovorí riaditeľka SNK Katarína Krištofová.
Doplnila, že poverovací list vystavil mestský podnotár v mene radničných predstaviteľov a vyplýva z neho, že mesto Zvolen malo nárok na vyslanie dvoch poslancov, avšak z finančných dôvodov si to nemohli dovoliť. "Preto vyslali len jedného zo štyroch uchádzačov a voľba padla prevažnou väčšinou hlasov na Štúra. Jeho zvolenie podporoval aj Mikuláš Ostrolúcky, otec Štúrovej lásky Adelky, ktorý mal ako bývalý podžupan Zvolenskej stolice určitý vplyv v rade stoličného mesta," uviedla riaditeľka SNK.
"Mestská pokladnica je teraz zaťažená veľkými dlžobami a jej sila je oslabená výnimočnými katastrofami a vyslanie dvoch poslancov na snem nie je možné. Nezaťažiac našu pokladnicu ďalšími dlžobami v súlade s našimi možnosťami ako poslanca sme rovnakým hlasovaním (jednohlasne) a spoločnou vôľou zvolili a na snem vysielame veľacteného pána Ľudovíta Štúra prihliadnuc na jeho vernosť (lojalitu) k panovníckemu domu a jeho snahy o verejné blaho, k čomu sa zohľadňuje jeho schopnosť, šikovnosť a usilovnosť vo verejnom pôsobení," píše sa v poverovacom liste.
Posledný uhorský stavovský snem slávnostne otvoril 11. novembra 1847 v Bratislave Ferdinand V. Štúr vystúpil o šesť dní neskôr, keď sa rokovalo o hlasovacom práve slobodných kráľovských miest. Podľa návrhu malo 48 miest dostať iba 16 hlasov, zvolenský zástupca žiadal rozšírenie ich politických práv. "Keby mestá boli väčšie slobody a politické práva ubezpečené mali, nikdy by sa ani ľud nebol tak utlačil, nikdy by do takéhoto rabského jarma nebol upadol; zemianstvo si ale všetko privlastnilo a pritiahlo a nebolo nikoho, kto by prevahu, premoc a prestupky zemianstva bol obmedzoval a v slušných hraniciach držal," hovoril v prejave Štúr.
Keby sa tam náhodou nezjavili študenti z redakcie a mešťania, ktorí Štúrovi chceli "čestikovať" za skvelú reč, bola by sa mu veru "stala urážka" od bratislavských maďarónskych jurátov, spomína na búrlivé obdobie Pietor Hostinský v Rozpomienkach od Jozefa M. Hurbana. "Povedané modernou rečou, Štúr by bol dostal nakladačku," podotkla Mažáriová.
V decembrovej reči upozorňoval na biedne postavenie ľudu, vyplývajúce i z urbárskych povinností. "Ako východisko z ťažkej situácie chudoby videl Štúr vzdelávanie ľudu, no zároveň triezvo poukázal aj na slabé možnosti realizácie tohto vzdelávania. V januárovom prejave dôrazne obhajoval potrebu vyučovať na ľudových školách v materinskej reči. Veď každý učiteľ najlepšie vie, že materinská reč je tým najlepším spôsobom ako sa vzdelávať – nie latinčina, nemčina ani maďarčina pre slovenské deti a mládež," dodala riaditeľka SNK.
Pripomenula, že v prvom marcovom vystúpení Štúr útočil na zrušenie poddanstva a žiadal pre ľud čo najvýhodnejšie oslobodenie spod urbárskych pomerov. "V poslednom vystúpení na uhorskom sneme, 13. marca 1848, opäť brojil za mestské práva a slobody. V rovnaký deň vypuklo vo Viedni povstanie, znamenajúce koniec politickej kariéry kancelára Metternicha, ktorý zosobňoval absolutistickú moc a neslobodu. Štúr to chápal ako šancu na zmenu situácie a so spolupracovníkmi sa precíznejšie venoval organizovaniu slovenských politických požiadaviek. V Slovenských národných novinách uverejnil 31. marca článok Nový vek, v ktorom pozitívne hodnotí prijaté zákony. O poslaneckej činnosti napísal 18. apríla 1848 mestu Zvolen správu, kde zhodnotil, že snemové zákony budú istotne osožné pre milióny ľudí," uzatvorila riaditeľka SNK.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR