Ľudovít Kubáni bol básnikom a prozaikom štúrovskej generácie

Horné Zahorany/Bratislava 15. októbra (TASR) – Ľudovít Kubáni bol básnikom a prozaikom štúrovskej generácie. Mal všestranný literárny talent a kritici vysoko hodnotili jeho veršovaný epos z poľských dejín Radzivillovna, kráľovná poľská (1869). Jeho dielo predznamenalo v slovenskej literatúre prechod romantizmu k realizmu. V piatok 16. októbra uplynie 185 rokov od jeho narodenia.


Ľudovít Kubáni sa narodil 16. októbra 1830 v Slovenských Zahoranoch (dnes Horné Zahorany), okres Rimavská Sobota do učiteľskej rodiny. Vzdelanie postupne získaval v Poprade, Miškovci (dnes Maďarsko), Ožďanoch a Levoči, kde sa začal literárne formovať. Keďže nemal finančné prostriedky na ďalšie štúdium, začal pracovať. Bol úradníkom sklenenej huty v Zlatne, pracoval na slúžnovskom úrade v Rimavskom Brezove a Rimavskej Sobote. V roku 1855 sa stal notárom v Bátke, 1856 slúžnym v Rimavskom Brezove, neskôr Rožňave.

Písať začal Kubáni už na škole v Levoči. Svojimi veršami nadväzoval na lyriku Andreja Sládkoviča. Motívom jeho básní bol smútok. Výnimku tvorila príležitostná oslavná báseň Deň 6. a 7. junia roku 1861 v Turčianskom Sv. Martine (1862, oslavovala Memorandové zhromaždenie v Martine). Námetmi jeho diel sa stali revolučný rok 1848, myšlienky Štúrovcov, historické udalosti a postavy. Písal poéziu a krátku prózu: Blíženci (1855, rukopis), Hlad a láska (1860), Čierne a biele šaty (1860), Mendík (1860), Pseudo-Zamojski (1861), Traja Sokoli (1868), Valgatha (zostala nedokončená, známa je len prvá časť, 1872) a i.

Spisovateľ Ľudovít Kubáni zomrel nečakane a tragicky 30. novembra 1869 v Rimavskom Brezove. Pri hre v karty ho bodol priamo do srdca jeho spoluhráč a švagor Andrej Antalík.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR