Ľudové piesne od Želiezoviec ovplyvnili skladateľa a bohéma Schuberta

Viedeň/Bratislava 31. januára (TASR) - Krátko, ale v prudkom tvorivom nasadení žil významný rakúsky hudobný skladateľ Franz Schubert. Dnes uplynulo 220 rokov od jeho narodenia.


Počas svojho 31-ročného života skomponoval Schubert osem symfónií, okolo 35 komorných diel, 22 sonát pre klavír, šesť omší, 600 piesní a mnoho ďalších menších hudobných diel. Mierneho uznania sa však dočkal až na sklonku svojej životnej púte. Krásu jeho hudby vyjadrujúcu hlboké emócie objavila až ďalšia generácia hudobných skladateľov.

Franz Schubert sa narodil 31. januára 1797 vo Viedni. Pochádzal zo skromných pomerov a materiálny nedostatok ho sprevádzal po celý život. Hudobné základy získal od svojho otca učiteľa, ktorý však neskôr nemal pochopenie pre jeho skladateľské ambície. V roku 1808 sa vďaka svojmu talentu a dobrému hlasu stal študentom cisárskeho konviktu a členom chlapčenského speváckeho zboru.

V konvikte si prehĺbil nielen hudobné vzdelanie, ale našiel aj mnohých priateľov, ktorí sa stali jeho veľkou oporou. Medzi jeho učiteľov patril aj známy a nie celkom pravdivými legendami opradený Antonio Salieri. Štúdium v konvikte zanechal v roku 1813 a nastúpil ako pomocný učiteľ na škole u svojho otca. Práca učiteľa zasneného mladíka nie veľmi bavila. O to viac sa venoval komponovaniu. Za necelé tri roky učiteľovania vytvoril okolo tristo piesní, veľa kompozícií pre mužské zbory, päť symfónií, tri sláčikové kvartetá, mnoho klavírnych skladieb a žánrovo rôznych komorných diel.

Okrem komponovania sa s rovnakou intenzitou oddával bohémskemu spôsobu života. Pridal sa k spoločnosti priateľov, medzi ktorými boli spisovatelia, básnici či maliari. Prespával a jedol u svojich priateľov, bol chudobný, ale kypiaci tvorivým nadšením. Viedeň, v ktorej prežil takmer celý život, opustil iba dvakrát. V lete v rokoch 1818 a 1824 odišiel na územie dnešného Slovenska do Želiezoviec, kde pôsobil ako učiteľ hudby v rodine grófa Johanna Esterházyho. Atmosféra tohto kraja, cigánske či ľudové piesne ovplyvnili jeho romantickú povahu natoľko, že sa odrazili aj v jeho dielach: Divertimento, Štvorručná fantázia f mol, Sláčikové kvarteto a mol a 6. symfónia C dur.

Bohémske hýrenie vyústilo približne v roku 1823 do nakazenia syfilisom. Choroba, ktorá bola v tej dobe prakticky neliečiteľná, ovplyvňovala jeho zdravotný stav. Franz Schubert zomrel 19. novembra 1828 oslabený týfusom, ale aj priotrávený ortuťou, ktorá sa vtedy používala na liečenie syfilisu.

Jedinečným majstrom sa stal v skladaní piesní. Zhudobnil básne Johanna Wolfganga Goetheho či Heinricha Heineho. Medzi najuznávanejšie patria cykly piesní Krásna mlynárka a Zimná cesta. Z komornej hudby je známe predovšetkým klavírne kvinteto A dur Pstruhové a sláčikové kvarteto d mol Smrť a dievča. Z ôsmich symfónií posledné dve - 7. symfónia mol Nedokončená a 8. symfónia predznamenali ďalší vývoj symfonizmu v 19. storočí.

Symfónie mali aj zvláštny osud. Partitúra 7. symfónie ležala medzi Schubertovými zabudnutými rukopismi 43 rokov. Ôsmu symfóniu, ktorú počas Schubertovho života odmietli mnohí vydavatelia, objavil desať rokov po jeho smrti skladateľ Robert Schumann, veľký obdivovateľ Schubertovej tvorby.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR