Ľudové milície - ozbrojená päsť robotníckej triedy

Bratislava 25. februára (TASR) – Pred 70 rokmi v bývalom Československu vznikli ozbrojené zložky, ktoré boli počas svojej 40-ročnej histórie známe ako Ľudové milície (ĽM). Jednotky mužov v tmavomodrých uniformách podliehali priamo veleniu vládnúcej komunistickej strany.


Za predchodcu ĽM sa považujú jednotky takzvaných závodných stráží, ktoré vznikali po oslobodení v roku 1945. Zamestnanci podnikov boli ozbrojení puškami, pištoľami i samopalmi, ktoré si ponechali po vojne. Ich úlohou mala byť ochrana závodov a podliehali závodným radám.

Všetko sa však zmenilo v roku 1946, keď závodné stráže prešli pod rezort vnútra. K premenovaniu ozbrojených zložiek na Robotnícke milície (RM) došlo 21. februára 1948, keď sa tieto zložky začali aktivizovať a otvorene hájiť záujmy komunistickej strany. V podstate došlo k tomu, že milície chránili podniky hlavne pred ich vtedajšími právoplatnými majiteľmi.

Podľa dokumentov bolo koncom februára 1948 na Slovensku asi 6700 príslušníkov RM a takmer všetci boli z radov komunistickej strany. Zbraňami bola vybavená asi tretina členov. Na jednej strane to bola demonštrácia sily a prezentovala sa tak aj vôľa proletariátu bojovať za nastolenie takzvanej vlády ľudu. Po roku 1953 prešli ĽM priamo pod vedenie Komunistickej strany Československa (KSČ).

V priebehu totalitného režimu v Československu dosiahli jednotky ĽM obrovskú základňu. Koncom 80. rokov minulého storočia bolo v ich radoch vyše 80 tisíc príslušníkov. Na pochodujúcich milicionárov v uliciach Bratislavy počas socialistických prvomájových osláv si zaspomínal aj fotoreportér TASR Štefan Puškáš. "Tie oslavy sa nemohli zaobísť aj bez takejto parády. Keď sa robila reportáž, bolo nutné, aby sa tam objavila 'ozbrojená päsť robotníckej triedy'. Pôsobili ako profesionálna či poloprofesionálna zložka. Vždy išli s nejakými ľahkými zbraňami, väčšinou samopalmi," spomína Puškáš. Dodal, že ĽM boli organizované pri veľkých závodoch a tam mali aj priestory na stretávanie sa, sklady uniforiem, munície. Tam sa však fotiť nesmelo. "Fotiť sme mohli verejné prehliadky. Potrebovali prezentovať tú silu. Okrem toho nás volali, aby sme zachytili ich porady, vyznamenávania, besedy s pioniermi. Niektorí kolegovia dokonca fotili aj vojenskú prípravu," vysvetlil fotoreportér. Doplnil, že v jednotkách boli hlavne robotnícke kádre, členovia strany. Najmladší mali okolo 30 rokov, ale boli aj takí čo už mali pred dôchodkom.

Svoju neslávnu úlohu zohrali ĽM aj o 20 rokov neskôr v roku 1968 v čase okupácie vojskami Varšavskej zmluvy. Počas normalizácie zasahovali milície pri demonštráciách hlavne vo veľkých českých mestách.

V tých rokoch sa prijal aj zákon o vyznamenávaní milicionárov. Na základe zákona z roku 1969 sa udeľovalo vyznamenanie za Zásluhy o Ľudové milície. "Vyznamenanie I. stupňa má tvar medaily z bieleho kovu, na líci ktorej je znázornená päťcípa hviezda s prestupujúcim reliéfom Československej socialistickej republiky. Dole je umiestnená vavrínová ratolesť. Na rube je znázornený vodorovne položený samopal, cez ktorý je zvisle položená lipová ratolesť," uvádza sa v paragrafovom znení zákona.

Nasadenie ĽM bolo údajne pripravované aj po vypuknutí Nežnej revolúcie v roku 1989. Všetky zložky sa aktivizovali. Ale vtedajší šéf ÚV KSČ Miloš Jakeš rozhodol inak. Niekoľko týždňov po novembrových udalostiach v roku 1989 boli ĽM zrušené a jednotky rozpustené. Výzbroj a výstroj prevzala armáda.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR