Ľudia sa naučili podplácať, úplatok dáva každý piaty Slovák

BRATISLAVA 23. februára – Za posledný rok dal úplatok každý piaty Slovák, no len v desiatich percentách prípadoch sme uplácali preto, že si to niekto vyžiadal.


Najčastejšie podsúvame obálky v zdravotníctve, na súdoch a prokuratúre, na ministerstvách a colných úradoch. Naopak, klesol pocit korupcie v školstve. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky, ktoré robila Transparency International Slovensko (TIS) v spolupráci so spoločnosťou Focus v januári 2012.

"Ľudia nedávajú úplatok preto, že si od nich tento úplatok niekto vypýta, ale preto, že sa to tak robí," povedal na dnešnej tlačovej konferencii Matej Kurian z TIS.

V prieskume v roku 1999 sa k uplácaniu priznalo 40 percent opýtaných, v roku 2009 to bolo 27 percent respondentov. Až polovica z tých, čo podplácali, tak urobila z domnienky, že sa to tak robí. "Je to veľmi smutné zistenie, že polovica z tých, čo dajú úplatok, ani neuvažuje nad tým, že má aj inú možnosť," poznamenal Kurian.


Podplácanie zo zvyku

Ako dodal, ľudia si zvyk podplácať zautomatizovali. Robia to aj preto, že im to niekto poradil alebo sa chcú len poistiť. Práve nevyžiadané úplatky znemožňujú polícii úspešne vyšetrovať, pretože sa dajú skryť za prejav vďačnosti. Oproti minulosti klesá záujem ohlasovať korupčné správanie.

Až dve tretiny Slovákov v prieskume deklarovali, že by sa v prípade podozrenia neobrátili na políciu. Kurian to odôvodňuje nízkou dôverou verejnosti v políciu či súdy. Pritom za jeden z najpálčivejších problémov považuje korupciu tretina opýtaných Slovákov.




Korupcia medzi politikmi a podnikateľmi

TIS upozorňuje, že napriek poklesu takzvaného malého podplácania v každodennom živote sa až 88 percent občanov nazdáva, že pribudlo väčšej korupcie medzi politikmi či podnikateľmi.

Toto presvedčenie zdieľa o štyri percentá viac Slovákov ako v roku 2009. Mimovládka však pripomína, že prieskum robila po vypuknutí kauzy Gorila.

TIS na základe skúsenosti z praxe hovorí, že situácia u nás je lepšia než sa zdá z prieskumov. Odôvodňuje to pesimizmom Slovákov, ktorí sú presvedčení, že korupciu nemala záujem riešiť žiadna z piatich posledných vlád v krajine. Mimovládka však s týmto tvrdením nesúhlasí a vníma rozdiely medzi jednotlivými garnitúrami.

Spomedzi krajín EÚ vychádza Slovensko ako piata najskorumpovanejšia krajina. TIS si z tohto dôvodu posvietila i na to, ako sa proti korupcii od roku 1994 až po súčasnosť postavilo posledných päť vládnych garnitúr.

Zodpovednosť za korupčné správanie najintenzívnejšie vyvodzoval kabinet Ivety Radičovej, nasledujú druhá vláda Mikuláša Dzurinda a prvá Dzurindova vláda. Štvrtá priečka patrí vláde Roberta Fica a na poslednom mieste je tretia vláda Vladimíra Mečiara.


Protikorupčné opatrenia vo vláde

Pri pohľade na posledné dve vlády Gabriel Šípoš z TIS konštatuje, že Radičovej ministri urobili za rok a pol vo vláde viac protikorupčných opatrení ako vláda Roberta Fica za štyri roky. Ako uviedol, ficovci podnikali skôr menej významné kroky a negatívne sa prejavili novelou tlačového zákona v neprospech slobody prejavu, ktorá je kľúčová pri odhaľovaní korupcie.

Radičovej vládu chváli za zverejňovanie zmlúv či rozhodnutí súdov. Mínusom odchádzajúcej vlády je odpočúvanie novinárov či politické nominácie v štátnej správe bez výberového konania. Obidva kabinety neurobili opatrenia na podporu transparentného financovania politických strán.

Nová garnitúra, ktorá vzíde z marcových parlamentných volieb, by sa podľa TIS mala zamerať na zverejňovanie sponzorov strán i politických nominácií. "Ak už nastanú politické nominácie, je dobré vedieť, kto tam je, aby potom mohli voliči vyvodzovať zodpovednosť," povedal Šípoš. TIS odporúča budúcej vláde i zverejnenie registra top zamestnancov a bývalých zamestnancov. Pri súdoch a prokuratúre treba zaviesť do praxe schválené zmeny ako zverejňovanie rozsudkov a hodnotenie sudcov.