Ľudia s ADHD môžu mať problém sústrediť sa, počúvať a pamätať si

Tagy: Porucha s deficitmi pozornosti a hyperaktivitou ADHD Ľudia s ADHD

Bratislava 6. septembra  – Porucha s deficitmi pozornosti a hyperaktivitou (ADHD) je diagnóza, ktorú zväčša u detí stanovujú detskí psychiatri na základe pretrvávajúcej nepozornosti a hyperaktivity. „Príznaky však pretrvávajú aj v dospelosti,“ priblížil pre TASR psychiater René Pospíšil.


Nepozornosť sa prejavuje napríklad nepresnou prácou, tým, že človek nevenuje pozornosť detailom alebo nepočúva, hoci nie sú prítomné rušivé podnety. Tiež má problémy s organizáciou, dokončením práce, dodržaním termínov a ťažko zvláda na seba nadväzujúce úlohy. Ľahko sa rozptyľuje, stráca veci, je zábudlivý a vyhýba sa vynakladaniu sústavnejšieho duševného úsilia, akým je príprava do školy, vyplňovanie formulárov alebo čítanie dlhých textov.

„Deti s ADHD majú v sebe napätie a chaos, ktorý často aj šíria okolo seba. Ten im zabraňuje dokázať, čo v nich naozaj je,“ hovorí psychológ a lektor Matej Štepita, ktorý sa týmto deťom venuje.

Hyperaktivita a impulzivita sa môže podľa odborníkov prejaviť tým, že človek neobsedí na mieste, vrtí sa, poklepáva rukami a nohami, nevhodne behá a skáče či pociťuje len vnútorný nepokoj. Príliš veľa hovorí, dokončuje vety ostatným alebo vyhŕkne odpoveď skôr, než si vypočuje otázku. Má problémy čakať v rade alebo sa nedokáže zúčastňovať na voľnočasových aktivitách v tichosti. Tieto príznaky ovplyvňujú alebo redukujú kvalitu sociálneho, školského a pracovného fungovania človeka. Problém má aj v kolektíve ľudí. „Deti s ADHD sú ako slony v porceláne,“ tvrdí Štepita. Myslí si, že tieto deti svojou impulzivitou a prekračovaním hraníc často iných preťažia, odradia a nevedia si tak udržať kamarátov. „Potom sa cítia osamelé, často si aj neveria, pokladajú sa za zlé,“ priblížil psychológ. Deti podľa neho tiež majú problém s disciplínou. Dospelí s ADHD trpia najmä chaosom, nestabilitou a tiež impulzivitou. „Mávajú problém udržať si prácu či partnerské vzťahy a viac inklinujú k rôznym závislostiam,“ doplnil.

Pre deti s ADHD môže byť problematický aj školský systém s uniformným prístupom a tlakom na výkon. „Všetkým schopnostiam, ktoré majú tieto deti oslabené, sa potrebujú učiť s citlivým a jasným vedením dospelých - najmä rodičov a pedagógov,“ hovorí psychológ. Pedagógovia podľa neho tiež potrebujú veľkú podporu, pretože počet detí s ADHD aj inými špecifikami stúpa a zvládnuť ich v kolektíve je náročné pre všetkých. „Preto je potrebné vzdelávať pedagógov a tiež mať na školách podporných pracovníkov, ako sú školskí psychológovia, špeciálni pedagógovia a osobní asistenti,“ upozornil na to Štepita. Ideálnym riešením dnešnej situácie na školách by podľa neho boli dvaja pedagogickí pracovníci v každej triede, pričom jeden by sa viac venoval výučbe a druhý udržaniu disciplíny a pozornosti všetkých žiakov.

Pospíšil si však myslí, že časť psychiatrov ADHD ako diagnózu nerieši a možno ju ani za poruchu vyžadujúcu si liečenie nepovažuje. „Druhá skupina ADHD ako poruchu akceptuje, ale pristupuje k nej s veľkou opatrnosťou a pacientov podrobuje zbytočným vyšetreniam. Tretia skupina psychiatrov ADHD akceptuje, ale pristupuje k liečbe striktne farmakologicky,“ tvrdí odborník. Ideálom by podľa neho boli špecifické štruktúrované koučingové intervencie, ktoré by pacientov učili bojovať s odkladaním povinností, plánovať si čas a úlohy, zvládať impulzy a podobne.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

Tagy: Porucha s deficitmi pozornosti a hyperaktivitou ADHD Ľudia s ADHD