Ľudia narodení 29. februára majú zmysel pre krásu

BRATISLAVA 28. februára (WEBNOVINY) - Priestupný rok 2008 prináša jeden deň navyše. Dvadsiaty deviaty február, ktorý sa v kalendári objaví len raz za štyri roky, pripadne na piatok. Ako uviedol numerológ Juraj Chrastina, piatok je zasvätený Venuši, ktorá predstavuje harmóniu, krásu a lásku. Deti, ktoré sa v tento deň narodia, budú "privilegovanými deťmi lásky". Do vienka dostanú vrodený takt a vďaka všestrannosti a inteligencii ich čaká úspešná budúcnosť v diplomacii, divadle, filme a v ďalších oblastiach, kde je potrebný zmysel pre krásu a harmóniu, vysvetlil Chrastina. Bez výnimočnej námahy sa budú môcť dostať na vedúce pozície. Ak však správne zužitkujú prebytok energie, môžu vyniknúť v akomkoľvek odbore ľudskej činnosti. V medziľudských vzťahoch vynikajú ľudia s týmto dátumom narodenia optimistickou priateľskosťou. Ako uviedol Chrastina, ich život bude ovplyvňovať životné číslo 5, ktoré sa spája s vlastnosťami sloboda, inšpirácia, oslobodenie sa od pravidiel a intuitívna kreativita. "Až príliš často sa títo ľudia snažia nájsť slobodu v tom, že uhýbajú pred vonkajšími vplyvmi a obracajú sa chrbtom k tomu, od čoho by sa mali najviac priučiť," dodal numerológ. Ľudia, ktorí oslavujú svoje narodeniny reálne iba raz za štyri roky, sú podľa numerológa výnimoční rozhodnosťou, predstavivosťou a kreatívnym vyjadrením. Keďže uvedený dátum narodenia spadá do znamenia rýb, majú výbornú intuíciu a vrúcne srdce. Pre týchto ľudí je dôležité, aby sa držali viac "pri zemi" a spojili pozitívne myslenie s predstavivosťou. Pre odhalenie svojich skrytých možností potrebujú motiváciu, mali by sa venovať vzdelávaniu a sebapoznávaniu. Relax nájdu v hudbe, pretože vynikajú zmyslom pre zvuk a rytmus. Život ľudí narodených 29. februára sa delí na niekoľko etáp. Do dvadsiatich rokov sa sústreďujú na citlivosť a vzťahy k druhým, môžu však žiť aj intenzívnym vnútorným životom. Neskôr sa stávajú viac ambiciózni a asertívni a sú odhodlaní púšťať sa do nových dobrodružstiev. V seniorskom veku sú z nich emocionálne vyrovnanejší ľudia, pociťujú istotu života a finančného zabezpečenia. Dvadsiaty deviaty február sa objavuje v rodných listoch zriedkavo. Zo svetových celebrít sa ním môže pochváliť americký raper a herec Ja Rule (1976), vlastným menom Jeff Atkins. V rovnaký deň, ale o štyri roky skôr, sa narodil americký raper Saul Williams. Na Slovensku má v rodnom liste zápis 29. február minister výstavby a regionálneho rozvoja Marián Janušek. Priestupný rok má o jeden deň navyše, aby sa skorigoval rozdiel, ktorý vzniká medzi skutočnou dĺžkou roka a 365 24-hodinovými dňami. K najkratšiemu mesiacu sa pridáva 29. február a priestupný rok tak má 366 dní. Súčasný systém počítania rokov má korene v Rímskej ríši. Prvý systém údajne zaviedol v roku 750 pred Kristom zakladateľ Ríma Romulus. Rok mal 304 dní rozdelených na desať mesiacov, naviazaných na cyklus Mesiaca. Rok sa začínal marcom a končil decembrom. Romulom ustanovený spôsob počítania rokov vzhľadom na rozdiely medzi občianskym a astronomickým rokom veľmi rýchlo prestal vyhovovať. Cisár Numus Pompilius v 7. storočí pred Kristom pripojil na koniec roka ďalšie dva mesiace január a február, pričom celkový počet dní bol 354. Keďže Rimania považovali párne čísla za nešťastné, pridali ešte jeden deň. Chýbajúce dni roka sa dorátavali v prechodných obdobiach. Zásadnú reformu kalendára urobil Gaius Julius Caesar v roku 45 pred Kristom. Dĺžka roka bola stanovená na 365,25 dňa, pričom tri roky mali 365 dní a štvrtý priestupný 366 dní. Tento systém, zvaný Juliánsky kalendár, prežil bez zmien až do 16. storočia. Vzhľadom na nepresne určenú dĺžku roka, ktorý je v skutočnosti o 11 minút kratší ako 365,25 dňa, narástol rozdiel medzi občianskym a astronomickým rokom v tomto období na desať dní. Súčasný kalendár navrhol Aloisius Lilius z Neapola a pápež Gregor XIII. ho prijal v súlade z inštrukciami Tridentského koncilu (1545-1563) na opravu chýb Juliánskeho kalendára. Dôvodom, prečo cirkev radikálne zasiahla do zaužívaného počítania času, bolo chybné stanovovanie termínu Veľkej noci na základe Juliánskeho kalendára. Gregoriánsky kalendár bol vyhlásený pápežskou bulou vo februári 1582. Rok v gregoriánskom kalendári je stanovený oveľa presnejšie - má približne 365,2425 dňa. Rozdiel medzi skutočnou a kalendárovou dĺžkou roka je približne pol minúty. Chybu - jeden deň navyše, ktorú produkoval Juliánsky kalendár raz za 128 rokov, vytvára iba raz za 3 300 rokov. Výpočet priestupného roku bol stanovený presnejšie: aby bol rok považovaný za priestupný musí byť deliteľný číslom štyri, pričom však nesmie byť deliteľný číslom 100. Ak je však deliteľný číslom 400, je taktiež priestupný. Podľa pápežskej buly chybu Juliánskeho kalendára vyrovnali tak, že po 4. októbri 1582 nasledoval 15. október. Tento spôsob akceptovalo Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Poľsko. Ďalšie krajiny menili kalendáre postupne, a to až do prvej polovice 20. storočia, kedy spôsob rátania dní reformovali napríklad Rusko, Grécko, Rumunsko, Bulharsko, Juhoslávia a pobaltské krajiny. V Uhorsku sa prechod uskutočnil v roku 1587, kedy po 21. októbri nasledoval 1. november. Protestantské krajiny pristupovali na nový kalendár oveľa neskôr, napríklad Anglicko ho prijalo až v roku 1752. Gregoriánsky kalendár tiež zjednotil začiatok roka na 1. január. Napríklad v Anglicku a v ďalších krajinách bol dovtedy za začiatok roka uznávaný 25. marec. Tento termín vychádza z jarnej rovnodennosti, ktorá bola začiatkom roka už v prvých kalendároch najstarších civilizácií. Kurióznym spôsobom zavádzali Gregoriánsky kalendár vo Švédsku, kde v roku 1700 začali postupný prechod z Juliánskeho kalendára s plánom synchronizovať sa v roku 1740 s gregoriánskym. Urobili však chyby v rokoch 1704 a 1708 a rozhodli sa radšej pre návrat k Juliánskemu kalendáru. V roku 1712 preto pridali k februáru dva dni navyše, a tak mal tento február 30 dní. Neskôr sa Švédi rozhodli pre prechod na nový kalendár podobným spôsobom ako ostatné krajiny a v roku 1753 vypustili 11 dní. SITA