Ľudia Harabinovi nedôverujú, tvrdí Palko

BRATISLAVA 9. septembra (WEBNOVINY) - Ľudia súdom nedôverujú, skonštatoval dnes v prvom čítaní poslaneckého návrhu ústavného zákona, ktorým by sa mala zmeniť voľba predsedu a podpredsedu Súdnej rady, jeden z jeho predkladateľov Vladimír Palko. Podľa neho sa nedôvera ľudí môže niekedy skoncentrovať aj do konkrétnych osôb. Myslí si, že takou osobou je aj predseda Súdnej rady Štefan Harabin.


„Zvolenie Štefana Harabina za predsedu Najvyššieho súdu SR Súdnou radou vnímalo a vníma mnoho občanov SR ako skutočný škandál,“ povedal v pléne Palko. Pripomenul, ako Harabin vo funkcii ministra spravodlivosti pred časom v parlamente „posielal opozičných poslancov do basy, ako im pri tom vulgárne nadával, ako potom klamal, že on nič také nepovedal a ako bol ako luhár odhalený.“ Palko a ďalší opoziční nezaradení poslanci, združení v KDS, chcú návrhom zmeniť spôsob voľby predsedu Najvyššieho súdu SR a zároveň skrátiť funkčné obdobie terajšiemu predsedovi NS Štefanovi Harabinovi. Spolu s podpredsedom NS by podľa ich novely mal byť vo funkcii len do konca tohto roka. Súdna rada podľa Palka umlčí každého, kto na škandály Štefana Harabina upozorňuje. „Súdna rada nemá morálne právo, aby rozhodovala o tom, kto bude predseda Najvyššieho súdu, pretože morálne zlyhala a zlyháva naďalej,“ skonštatoval Palko a dodal, že rada by nemala mať právo voliť predsedu Najvyššieho súdu ani podľa zákona a mal by ho voliť parlament.

Opozícia chce v ústavnoprávnom výbore rokovať o Harabinovi

Opoziční poslanci žiadajú zvolanie rokovania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR, na ktorom by sa malo diskutovať o možnosti zamedziť zneužívaniu funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR a Súdnej rady Štefanom Harabinom Opoziční poslanci tak reagujú na viaceré disciplinárne konania proti sudcom, ktorí sú kritikmi Harabina. Pod návrh sa podpísala tretina poslancov. Predseda výboru Mojmír Mamojka by mal výbor zvolať do siedmich dní.

Najnovším prípadom je sudca Najvyššieho súdu SR Peter Paluda, ktorý má pozastavený výkon funkcie. Návrh na začatie disciplinárneho konania, ktorému bude čeliť, súvisí s tým, že vypracoval 29. júla 2009 podľa návrhu „zavádzajúce a lživé oznámenie na predsedu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina.“ V návrhu sa uvádza, že ho podal „v úmysle poškodiť a znevážiť“ predsedu Najvyššieho súdu. Svoje oznámenie zaslal na Úrad špeciálnej prokuratúry v Bratislave a na vedomie najvyšším ústavným činiteľom. V návrhu sa mu ďalej vyčíta, že 20. augusta 2009 mediálne publikoval, že k zmene v rozvrhu práce na Najvyššom súde zrejme došlo preto, aby predseda tohto súdu mohol ovplyvňovať rozhodovanie vo veciach inak ako zákonným spôsobom.

Ako uviedla dnes na tlačovej besede Lucia Žitňanská, privatizácia justície Harabinom pokračuje aj jeho pôsobením na Najvyššom súde. Za to, čo sa deje v justícii však môže podľa nej premiér Robert Fico, ktorý zveril rezort spravodlivosti ĽS-HZDS a Vladimírovi Mečiarovi.

Disciplinárne konanie voči Paludovi považuje podpredseda KDH Daniel Lipšic za návrat do 50-tych rokov. Lipšic upozornil, že Paludove trestné oznámenie sa týka nevyplatenia príplatkov sudcom, ktorí rozhodujú o odvolaniach proti rozsudkom Špeciálneho súdu, čo je zneužitie právomoci verejného činiteľa. Zároveň zdôraznil, že každý občan má povinnosť podať trestné oznámenie, ak má podozrenie, že bol spáchaný trestný čin. Lipšic pripomenul, že v sudcovskom talári je sudkyňa Miriam Sninská, ktorá je trestne stíhaná za korupciu. Upozornil tiež, že táto sudkyňa podľa jeho informácií je neterou poslanca NR SR za ĽS-HZDS Milana Urbániho. Lipšic tiež upozornil na prípad štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti Daniela Hudáka, ktorý vyniesol rozsudok v júni 2006, ale odvolanie na Najvyšší súd sa dostalo až po troch rokoch.

Podľa Lipšica sa moci v justícii za vlády Fica chopila justičná mafia. Upozornil, že mafia má dve charakteristiky, podľa ktorých kto neposlúcha alebo informuje z vnútra, býva postihnutí.

Žitňanská chce v parlamente zopakovať svoje návrhy z jari tohto roku, podľa ktorých by disciplinárne senáty mali byť tvorené aj neprávnikmi a tiež, aby sa disciplinárne senáty vyberali náhodným výberom. Podľa Lipšica treba tiež diskutovať o tom, či by o pozastavení výkonu funkcie sudcu nemali rozhodovať iné orgány ako Súdna rada. Podľa neho by to mohli byť senáty Ústavného súdu SR. Podpredseda kresťanských demokratov tiež kritizoval výber justičných čakateľov, ktorými sa stávajú najmä deti sudcov. Lipšic si myslí, že sudcovia by na Slovensku mohli byť volení. Pripustil, že by to nebolo ideálne riešenie, ale myslí si, že rozhodnutia ľudí by boli lepšie ako rozhodnutia Súdnej rady.

SITA