|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
30. januára 2012
Ľudia by mohli cirkvi venovať percento z daní
Tagy: financovania cirkví
Zmena financovania cirkví registrovaných na Slovensku by mala byť postupná, vyplýva to z návrhu Ministerstva kultúry (MK) SR, ktorý na dnešnej tlačovej besede predstavil minister kultúry Daniel ...
Zdieľať
BRATISLAVA 30. januára (WEBNOVINY) - Zmena financovania cirkví registrovaných na Slovensku by mala byť postupná, vyplýva to z návrhu Ministerstva kultúry (MK) SR, ktorý na dnešnej tlačovej besede predstavil minister kultúry Daniel Krajcer (SaS).
"Prichádzame s návrhom, aby sa neasignovala suma z dane, ale zo základu dane a to vo výške jedného percenta. To znamená rozširujeme tento priestor pre cirkvi a náboženské spoločnosti, ale aj pre tretí sektor," povedal minister Krajcer.
Spresnil, že podľa návrhu bude môcť každý človek - platiteľ daní (fyzická osoba) "asignovať v prospech jednej z 18 registrovaných cirkví alebo v prospech konkrétneho subjektu v rámci tretieho sektora, ak neasignuje, finančné prostriedky prechádzajú do fondu, z ktorého sa bude financovať obnova kultúrneho dedičstva" bez rozdielu medzi sakrálnymi a svetskými pamiatkami.
Ak by sa prešlo na navrhovaný model, MK SR chce, aby štát prvých 10 rokov vyrovnával v prípade potreby dotácie pre cirkvi na úroveň z roku 2011. Predstavitelia cirkví sa s návrhom zoznámili len dnes a vyjadria sa k nemu až po jeho odbornom preštudovaní.
Nejde o cirkevnú daň
Krajcer pripomenul, že v súčasnosti majú fyzické osoby možnosť asignovať dve percentá z dane. V roku 2010 takto ľudia rozhodli spolu o približne 15 miliónoch eur, pritom väčšia časť občanov neasignovala. Ak by sa asignovalo jedno percento zo základu dane, predstavovalo by to podľa ministra v roku 2010 sumu 77 miliónov eur.
"Výsledkom tohto modelu by bolo slobodnejšie postavenie jednotlivca v spoločnosti a podpora občianskej spoločnosti a zároveň slobodnejšie postavenie cirkví, ktoré sú financované na základe zákona z roku 1949 a do značnej miery sú závislé od financovania štátu," dodal Krajcer. Modelom sa tiež má zabezpečiť "väčšia adresnosť a priama spoluzodpovednosť veriacich vo vzťahu k financovaniu cirkví".
Nejde o cirkevnú daň, ktorú poznáme z niektorých štátov a ani o zvyšovanie daní pre občanov, zdôraznil Krajcer. Štátne financie ani zdroje samospráv tento model nezaťaží. "Nepoškodzuje cirkvi, naopak, rozširuje im priestor a väčší priestor sa vytvára aj tretiemu sektoru a obnove kultúrneho dedičstva", dodal.
Prízvukoval, že tému neotvoril ako predstaviteľ SaS, ale po dlhodobej diskusii s predstaviteľmi cirkví a na základe programového vyhlásenia vlády. Krajcer je rád, že sa téma otvorila, termín, kedy by mohol byť jasný výsledok diskusie s cirkvami o ich financovaní, však nedokázal pomenovať.
Pokračovanie rozhovorov potvrdili na dnešnej tlačovej konferencii aj zástupcovia cirkví - bratislavský arcibiskup a predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský, generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku a predseda Ekumenickej rady cirkví v SR Miloš Klátik a čestný predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR Pavel Traubner.
Podľa hláv cirkví je návrh pre nich nový, dostali ho dnes a konkrétnejšie sa vyjadria až po jeho posúdení odborníkmi. Pavel Traubner dodal, že židovská komunita sa bude riadiť prístupom ostatných cirkví.
Súčasný model cirkvám nevyhovuje
Predstavitelia cirkví ešte nevedeli odpovedať na to, či návrh cirkvám finančne polepší alebo poškodí. Reštitučnú otázku však podľa ministra neotvára.
Súčasný model financovania cirkvám nevyhovuje, financie idúce od štátu sa totiž dlhodobo nezvyšujú, napríklad nástupný plat farára je na úrovni minimálnej mzdy. Expertná komisia na riešenie problematiky financovania cirkví sa stretávala vlani od konca júna a podľa ministra kultúry Daniela Krajcera (SaS) sa na nej diskutovalo aj o konkrétnych predstavách nového systému financovania, napríklad cez asignáciu.
Komisia vznikla na základe dohody ministra a predstaviteľov registrovaných cirkví a náboženských spoločností 24. februára 2011. Mala trinásť členov, ministerstvo kultúry, Konferencia biskupov Slovenska, Ekumenická rada cirkví do nej nominovali po štyroch členov, Ústredný zväz židovských náboženských obcí jedného člena.
Štát cez rozpočtovú kapitolu ministerstva kultúry dáva ročne na financovanie cirkví a náboženských spoločností približne 37 miliónov eur. Z rozpočtovaných prostriedkov sa financujú platy a poistné duchovných, čiastočne prevádzka ústredí cirkví a náboženských spoločností a prevádzka charitných domov (domovy dôchodcov pre kňazov).
"Prichádzame s návrhom, aby sa neasignovala suma z dane, ale zo základu dane a to vo výške jedného percenta. To znamená rozširujeme tento priestor pre cirkvi a náboženské spoločnosti, ale aj pre tretí sektor," povedal minister Krajcer.
Spresnil, že podľa návrhu bude môcť každý človek - platiteľ daní (fyzická osoba) "asignovať v prospech jednej z 18 registrovaných cirkví alebo v prospech konkrétneho subjektu v rámci tretieho sektora, ak neasignuje, finančné prostriedky prechádzajú do fondu, z ktorého sa bude financovať obnova kultúrneho dedičstva" bez rozdielu medzi sakrálnymi a svetskými pamiatkami.
Ak by sa prešlo na navrhovaný model, MK SR chce, aby štát prvých 10 rokov vyrovnával v prípade potreby dotácie pre cirkvi na úroveň z roku 2011. Predstavitelia cirkví sa s návrhom zoznámili len dnes a vyjadria sa k nemu až po jeho odbornom preštudovaní.
Nejde o cirkevnú daň
Krajcer pripomenul, že v súčasnosti majú fyzické osoby možnosť asignovať dve percentá z dane. V roku 2010 takto ľudia rozhodli spolu o približne 15 miliónoch eur, pritom väčšia časť občanov neasignovala. Ak by sa asignovalo jedno percento zo základu dane, predstavovalo by to podľa ministra v roku 2010 sumu 77 miliónov eur.
"Výsledkom tohto modelu by bolo slobodnejšie postavenie jednotlivca v spoločnosti a podpora občianskej spoločnosti a zároveň slobodnejšie postavenie cirkví, ktoré sú financované na základe zákona z roku 1949 a do značnej miery sú závislé od financovania štátu," dodal Krajcer. Modelom sa tiež má zabezpečiť "väčšia adresnosť a priama spoluzodpovednosť veriacich vo vzťahu k financovaniu cirkví".
Nejde o cirkevnú daň, ktorú poznáme z niektorých štátov a ani o zvyšovanie daní pre občanov, zdôraznil Krajcer. Štátne financie ani zdroje samospráv tento model nezaťaží. "Nepoškodzuje cirkvi, naopak, rozširuje im priestor a väčší priestor sa vytvára aj tretiemu sektoru a obnove kultúrneho dedičstva", dodal.
Prízvukoval, že tému neotvoril ako predstaviteľ SaS, ale po dlhodobej diskusii s predstaviteľmi cirkví a na základe programového vyhlásenia vlády. Krajcer je rád, že sa téma otvorila, termín, kedy by mohol byť jasný výsledok diskusie s cirkvami o ich financovaní, však nedokázal pomenovať.
Pokračovanie rozhovorov potvrdili na dnešnej tlačovej konferencii aj zástupcovia cirkví - bratislavský arcibiskup a predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský, generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku a predseda Ekumenickej rady cirkví v SR Miloš Klátik a čestný predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR Pavel Traubner.
Podľa hláv cirkví je návrh pre nich nový, dostali ho dnes a konkrétnejšie sa vyjadria až po jeho posúdení odborníkmi. Pavel Traubner dodal, že židovská komunita sa bude riadiť prístupom ostatných cirkví.
Súčasný model cirkvám nevyhovuje
Predstavitelia cirkví ešte nevedeli odpovedať na to, či návrh cirkvám finančne polepší alebo poškodí. Reštitučnú otázku však podľa ministra neotvára.
Súčasný model financovania cirkvám nevyhovuje, financie idúce od štátu sa totiž dlhodobo nezvyšujú, napríklad nástupný plat farára je na úrovni minimálnej mzdy. Expertná komisia na riešenie problematiky financovania cirkví sa stretávala vlani od konca júna a podľa ministra kultúry Daniela Krajcera (SaS) sa na nej diskutovalo aj o konkrétnych predstavách nového systému financovania, napríklad cez asignáciu.
Komisia vznikla na základe dohody ministra a predstaviteľov registrovaných cirkví a náboženských spoločností 24. februára 2011. Mala trinásť členov, ministerstvo kultúry, Konferencia biskupov Slovenska, Ekumenická rada cirkví do nej nominovali po štyroch členov, Ústredný zväz židovských náboženských obcí jedného člena.
Štát cez rozpočtovú kapitolu ministerstva kultúry dáva ročne na financovanie cirkví a náboženských spoločností približne 37 miliónov eur. Z rozpočtovaných prostriedkov sa financujú platy a poistné duchovných, čiastočne prevádzka ústredí cirkví a náboženských spoločností a prevádzka charitných domov (domovy dôchodcov pre kňazov).
Tagy: financovania cirkví